ℌ𝔞𝔱𝔢, 𝔓𝔯𝔢𝔧𝔲𝔡𝔦𝔠𝔢 𝔞𝔫𝔡 𝔖𝔢𝔠𝔯𝔢𝔱 ℑ𝔫𝔱𝔢𝔫𝔱𝔦𝔬𝔫𝔰 / 𝒟𝑜𝓃𝑒 ✔

10. Kapitola, časť prvá - Rovnováha

Ron hľadel na svojich najlepších priateľov, keď sa pripravovali na svoje ďalšie dobrodružstvo. Obaja sa tento rok tak veľmi zmenili a jemu z toho bolo trochu smutno, pripadal si vynechaný. Zdalo sa, ako keby na ňom už tak veľmi nezáležalo.

Hermiona bola taká bystrá a Harry - ten bol tak neuveriteľne silný. Aká vôbec bola v ich príbehu jeho úloha? Svetu nikdy nebude chýbať chudobný, priemerný Weasleyovic chalan. Nemal žiadne zvláštne schopnosti. Jeho jedinou hodnotou bolo jeho priateľstvo s Chlapcom Ktorý Prežil. A bol skutočným priateľom; to nikdy nebolo témou jeho vnútorných debát. Bude stáť pri svojich najlepších priateľoch pri bráne pekla, ak to bude treba.

Ale nebolo to veľa v porovnaní s úžasnými talentom Harryho a Hermiony. Tiež boli dobrými priateľmi. Rovnako im záležalo na druhých ľuďoch. Jedného dňa sa Harry postaví medzi Temnotu a Svetlo a on, Ron, bude môcť urobiť len veľmi málo, aby mu pomohol. Prial si, aby...

"Pán Weasley," prehovoril Amadeus, čím ho vytiahol z rozjímania dožadujúcim sa hlasom. Ron vzhliadol, povolil zovretie operadiel kresla.

"Áno... pane?" spýtal sa trochu váhavo.

"Potrebujú vás, aby ste vyrovnával ich mágiu," vecne vyhlásil učiteľ Starovekého magika. Ron počuteľne vydýchol.

Chlapec prekvapene zažmurkal. "Čože? Prečo ja?" Nebol Harry oveľa mocnejší? A nenávidel ho Malfoy až na smrť?  Pravdepodobne to spôsobí nejaké problémy.

A ako keby čítal jeho myseľ, fretčiak sa náhle otočil s výkrikom: "Áno, prečo on? To je absurdné. Neslýchané. Nedovolím, aby ma nejaký Weasley držal za ruku. Nikdy!"

Frustrovaný povzdych unikol Hermione z pier, keď prinútila blondiaka, aby sa znova otočil k nej. Bolo úžasné, aká bola trpezlivá a že ho hlúpo neprepleskla.

"Draco. Nehýb sa, ty idiot. Rozmazala som ti farbu po celej tvári." Prehovorila s tým istým podtónom v hlase, ktorý Ronovi pripomenul všetky tie časy, keď ich s Harrym prichytila, ako plánujú ďalší metlobalový zápas miesto toho, aby si robili svoje prehnane nudné domáce úlohy. Dokázala byť pomerne desivá, keď chcela.

Začala mu zúrivo dávať dole červenú farbu, odfukovala, aby všetkým v miestnosti dala najavo, že je veľmi mrzutá.

Hermiona sa aktuálne pokúšala namaľovať staroveké runy na Malfoyovu pokožku podľa pokynov zo zvitku, ktorý jej dal Amadeus, ale tá úloha začínala byť stále viac a viac nesplniteľná. Slizolinčan sa nedokázal nehýbať dosť dlho nato, aby čo i len začala druhú fázu. Ron takmer počul jej myšlienky, že mu zotne hlavu, ktoré jej uháňali mysľou.

"Sadaj! Toto už nevydržím!"

Zatlačila Malfoya do kresla za riaditeľovým stolom. Ak mal k tomu ten starý čarodejník nejaké pripomienky, určite ich nevyslovil nahlas. Mal plné ruky práce, pretože pomáhal Snapovi s veľmi náročným elixírom, ktorý potreboval dva páry nadaných rúk, aby sa pripravil.

Z ničoho nič tu bol Amadeus, nakláňal sa veľmi blízko k Ronovi, hľadel mu hlboko do očí, ako keby sa pokúšal napadnúť jeho veľmi súkromnú myseľ.

"Narodil si sa takýto tupý alebo je to rokmi tréningu?" Zjavne ho to úprimne zaujímalo.

"Čože?" zakvičal Ron, keď sa pokúšal vymyslieť niečo inteligentné, čo povedať, kým niečí nos bol takmer pritlačený o ten jeho. "Ehm..." zvládol.

Keďže sa cítil extrémne nepohodlne, pokúsil sa dostať z kresla čo najďalej z dosahu ich vážne bláznivého učiteľa - ktorý bol tiež náhodou kriminálnikom -  ale Amadeus ho zastavil s trochu priehľadnou rukou.