9. Prehra?

135 20 4
                                    

SIF

Videla som Lokiho ako bojuje. Teda jeho ilúziu. Hneď mi došiel jeho plán.

Urobiť svoju ilúziu. Premeniť sa na Kreeského bojovníka a utiecť.

Loki je sebec. Nechá ma tu.

Bolo mi to trochu ľúto. Veď načo by ma zachraňoval?

Zrazu som uvidela svoju kópiu hneď vedľa seba.

Ale veď to znamená...Loki ma tu nenechal!

Pozrela som sa na seba bola som modrá, tak ako Kree.

,,Sif! Padáme!" Skríkol na mňa niekto. Nepochyboval a som že ten hlas patril Lokimu. Rýchlo som sa rozbehla za ním.

Keď som sa začala tešiť, že sa dostaneme živí domov tak som za sebou začula neznámy hlas.

,,HEJ VY DVAJA! NEDOSTALI STE POVOLENIE UTEKAŤ Z BOJA!" Zahučal.

,,IDEME ZA TÝMI DVOMA ČO UNIKLI TY GÉNIUS!" Vrátil mu to Loki.

,,V tom prípade...idem s vami!" Zavelil.

Trochu ma striaslo. Ale veď jedného Kree v pohode zvládneme.

Začali sme kráčať smerom kde Heimdall predtým otvoril Byfröst. Kree nám bol v pätách.

Zašli sme dostatočne ďaleko od ostatných bojovníkov.

Loki sa otočil a pousmial. Kree to trochu prekvapilo ale keď ostatný zistili a aj zakričali že bojujú s ilúziami tak si dal dve a dve dokopy.

,,Ste podvodníci." Zahrmel a vrhol sa na mňa.

Loki ma premenil do mojej pravej podoby a ja som iba vytiahla môj dvojsečný meč a dala sa do boja.

Loki videl že nemáme veľa času preto vytiahol dýku a šmaril ju Kreeskému bojovníkovy presne do srdca.

To ma rozpltýlilo a prestala som sledovať nepriateľa.

Otočila som sa že zakričím na Heimdalla keď som pocítila prenikavú, pálivú bolesť na mieste kde som nemala brnenie.

,,TADIAĽTO UTEKALI!" Bolo počuť hlasy ostatných vojakov.

Loki sa na mňa hodil vystrašeným pohľadom. Z môjho boku tiekol prúd krvi.

Hneď som zbadala prečo sa tak tvári. Kreeské meč ma prebodol. Doslova.

Bol hlboko zaseknutý že sa dostal na druhú stranu mojich bedier. Nebol to pekný pohľad.

Slabla som. Podlamovali sa mi kolená. Hlava sa mi krútila a o chvíľu som sa ocitla na zemi.

Posledné čo si pamätám bol Lokiho prestrašený výraz na tvári.

Mal by sa vidieť.

No premkli ma aj horšie myšlienky.

Zomriem alebo už som mŕtva?

LOKI

Sif bezvládne padala na zem. Zachytil som ju a zakričal:

,,HEIMDALL! BYFRÖST!"

S Heimdallovou pomocou som prešiel na Ázgard.

Naša pekná planétka bola ako obvykle pokojná. Iba ja som nebol pokojný.

Ešte stále som držal v náručí krvavú Sif.

Pokiaľ ju udržím na žive dosť dlho ma to aby sa jej bunky začali regenerovať tak ju zachránim.

Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅Место, где живут истории. Откройте их для себя