Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

17. Ako sa to všetko zomlelo

LOKI

Na plese hrali už asi piatu pieseň a ja som tak iba stál a čumel do blba.

Zrazu sa ku mne niekto začal blížiť.

Zodvihol som hlavu a bola to matka.

,,Loki, nechcel si pozvať Sif?" Spýtala sa priamo.

,,Aj chcel ale...Fandral ma predbehol." V hĺbke duše som bol celkom rád. Neviem či by to prijala a bolo by to...no...nepríjemné pre oboch...

,,To mi je ľúto. Na ďalší ples ti dám vedieť ešte pred tým ako to poviem ostatným." Usmiala sa.

Úsmev som jej opätoval.

,,Ďakujem ale pokiaľ to teraz Sif s Fandralom víde nebude koho pozývať."

Pozrel som sa za matku a za ňou som zazrel niekoho koho som tu najmenej čakal.

,,Čo tu robí Heimdall? Nemal by strážiť Byfröst?" Spýtal som sa.

,,Áno. To mal. Musí to byť niečo vážne pokiaľ od neho odyšiel. Počkaj ma tu." Povedala a postavila sa k otcovmu trónu.

Chvíľu sa rozprávali a matka nahodila prestrašený výraz a otcovu tvár zdobil hnev.

Čo im povedal?

ROSALIND

Už sme pár pesničiek po sebe sme s Thórom tancovali a ja som zistila že k nemu asi niečo cítim ale nevedela som to iste.

Už som potrebovala prestávku ale keď som zistila že idú hrať moju obľúbenú pesničku tak som sa premohla.

,,Túto mám najradšej." Vyhlásila som a on sa usmial a chytil a pevnejšie.

Tancovali sme a mne sa začala trochu krútiť hlava ale držala som sa.

Už som sa tešila na koniec pesničky keď som zaregistrovala že sa ideme zraziť s ďalším párom ktorý zamilovane tancoval.

Nechcela som aby sme sa zrazili preto som sebou trhla na druhú stranu ale to dievča podložilo nohu za seba a ja som sa podkla.

Nebolo by príjemné mať tvrdé pristátie ale tiež som nechcela padnúť na ňu.

Rozhodla som sa padnúť na tvrdú dlážku a priala som si aby na nej niečo bolo. Niečo na čo môžem spadnúť.

Ale namiesto niečoho mäkkého alebo respektíve namiesto ničoho zo zeme začali rásť tie hnusné šutre.

Bola som prekvapená a vystrašená zároveň, začal sa mi pre očami prehrávať celí môj život.

Už som myslela že je po mne ale niečo teda vlastne niekto ma zachytil.

Bola to pevná ruka a keď som zistila že je Thórova tak som sa cítila hneď bezpečnejšie.

Hudba stíchla, niektorý tanečníci zhíkli a niektorý sa klepali strachom.

Potom som uvidela to dievča. Vyzeralo ohúrené a prekvapené. Všetky pohľady boli na mne a nebolo mi to veľmi príjemné.

Ale veď čo majú robiť? Tancovať si ďalej aj keď tu zo zeme strieľajú šutre!?

Thór si ma pritiahol ku sebe a ja, ani neviem prečo, som sa vytrhla a rozbehla som sa von.

Cítila som všetko. Smútok, bolesť, strach... Napadlo ma že som sem nemala vôbec ísť.

A vedy som začula ten hlas v mojej hlave.

,Ešte niesi pripravená.’

LOKI