ROSALIND
Zobudila som sa na vtáčí spev. Mám rada takéto rána. Vonku svieti slniečko, vtáčiky veselo vyspevujú a deti v záhradách radostne štebotajú a vykrikujú.
No okrem týchto pekných vecí som si všimla aj jednu nepeknú vec. Hodiny na ktorých svietili obe ručičky na desiatke.
Najprv som neveriacky hľadela na hodiny akoby som videla ducha. Vystrelila som z postele že si umyjem zuby ale akurát som narazila do steny.
Čo tam tá stena robí!?
,,Čo to tu stváraš?" Opýtala sa prekvapená Sif.
Vtedy som si na všetko rozpomenula. Zistila som že niesom vo svojej izbe a trochu mi aj odľahlo, keby som zaspala na raňajky štyri hodiny, tak to by bola aj štvorhodinová prednáška o chodení na čas.
,,Ja...len som. Zabudla som." Vykoktala som.
Sif sa iba usmiala a pokynula mi aby som si ľahla naspäť.
Rada som ju počúvla. V hlave mi dunelo takže bolo príjemné ľahnúť si.
,,Ako dlho...si hore?"
Sif môj pokus pochopila.
,,Ako dlho som hore? No od piatej." Povedala.
Ja som na ňu iba vyjavene hľadela.
Konečne má oddych a ona si vstáva o piatej!? Divný človek, veď ja nevstanem ani o siedmej. (A to už vtedy mám byť na raňajkách.)
Všimla si môj pohľad a asi zistila na čo myslím.
,,No...ja som na to navyknutá. Skrátka sa zobudím o piatej." Vysvetlila.
,,Prosím ťa pekne... načo!?"
Gratulujeeeeeeem!!! Oficiálne moja prvá súvislá veta!
,,No vidíš za chvíľu môžeš rozprávať rovnako ako predtým. A vstávam tak skoro preto aby som si pred raňajkami ešte zacvičila. Chcem si trochu nadbehnúť ale teraz to nebude asi možné." Sklopila pohľad.
Podarilo sa mi zvukmi, slovami a rukami vysvetliť všetko čo sa včera odohralo.
Bolo to nadlho ale všetky tie márne Sifine pokusy o pochopenie môjho bľabotania boli mimoriadne smiešne. Veľa sme sa toho nasmiali.
Vtom sme počuli zaklopanie. Do izby vošiel Thór vysmiaty ako slniečko. Tento úsmev značí že sa z niečoho teší. Stále sa takto usmieva.
,,Dobré ránko! Alebo už aj obed."
,,Dobré." Odzdravila Sif no zo mňa sa vydralo trápne:
,,Dobrý večer."
,,Večer?" Zatváril sa trochu prekvapene.
,,Slovajú sa mi motá." Oznámila som a vzápätí som si capla po čele. Väčšiu kravinu som pred ním povedať nemohla.
Mám pocit že sa mi v jeho prítomnosti pletie jazyk ešte viac.
,,Chcela povedať že sa jej motajú slová." Pomohla mi Sif.
,,Za posledné štyri hodiny som sa naučila Rosalindčtinu." Uškrnula sa.
,,Liečiteľ...ehm ako sa to volá? Má nezapamätateľné meno." Posťažoval sa Thór a pokračoval: ,,No, povedal mi že by bolo ideálne vziať Ros von, do známeho prostredia."
,,Dobre. Tak...i-idem." Vyjachtala som.
,,Ja...ale...skôr..." Prosebne som sa na Sif zahľadela aby mi pomohla.
YOU ARE READING
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfiction,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
