ROSALIND
Neveriacky som Willa počúvala.
Ako to len mohol urobiť? Prečo?
,, Počas pokusu musíš byť pri vedomí."
,, Načo ti to bude?" Spýtala som sa s neprítomným pohľadom.
,, To som už vysvetľoval." Pripomenul mi.
Teraz mi už neprišiel taký milý a priateľský.
,, Mám svoj cieľ, ako všetci ostatný." Dodal pokojne.
,, Ale my si ich neplníme vraždením ostatných!" Vyčítala som mu.
Pomaly sa postavil na odchod.
,, Niekedy treba malú obeť pre veľkú vec." Povedal poslednú vec adresovanú mne.
Začal vydávať pokyny ostatným pracovníkom a tí ho ihneď poslúchli. Začali chystať nádobky a prisunuli ku mne jednu krabicu.
Nie kartónovú, ale takú z pevného kovu. Nad ňou bol malý presklený otvor do ktorého zasunuli hadicu.
Jej druhý koniec pripevnili ku komore v ktorej som ležala.
,,Urob si pohodlie bude to bolieť." Uškrnul sa jeden z Kree.
Premkla ma úzkosť a strach. Veľmi som sa bála.
Ležadlo na ktorom som bola pripútaná sa nečakane a prudko zodvihlo. Už som neležala ale v podstate stála.
Komora sa odrazu začala zatvárať. Snažila som sa vyslobodiť z hrubých popruhov ale nemala som dostatok sily, boli veľmi pevné.
Začala som chytať nervy. Panika vo mne rýchlo stúpala.
Keď ma tu zavrú tak som v kaši!
,,NIE!" Zakryčala som so slzami v očiach.
Neskoro. Bola som v nej pevne zatvorená.
Pred sebou som mala jediné, malé, presklené okienko cez ktoré som sa mohla pozerať čo Kree robia.
Will pristúpil ku bedničke a stlačil na nej gombík. S tadiaľ sa vyvalila zelenomodročierna tekutina.
Začala som sa mätať.
Musím sa z tadiaľto dostať!
Na chvíľu som to vzdala pretože som si všimla ako z malých prieduchov začal prúdiť akási plyn.
Nedráždil ma. A to bol práve ten problém. Celkom som tomu nepochopila ale moje telo ho začalo vzstrebávať.
Čo sa to deje!?
Moje telo ten plyn síce primálo ale veľmi bolestivo. Začalo to končekmi prstov na nohách kde mala som pocit že mi prasknú.
Postupne bolesť prešla na nohy ktoré sa mi začali triasť. Bolo to akoby sa mi išli polámať všetky kosti v tele.
Všetka ta bolesť sa mi presunula na brucho a ruky. Teraz som sa už triasla celá.
Plyn čo sa mi dostal pod pokožku pod ňou brnel akoby ju chcel pretrhnúť.
Bol to strašný pocit. Pocit akoby ma niekto za živa sťahoval z kože.
,,Áááááá!!!" Vydralo sa mi z hrdla. Kričala som ako o život. A vlastne je to irónia pretože som aj kričala o život.
Ale tá najhoršia bolesť nastala až vtedy keď sa mi plyn dostal do hlavy. Akoby sa mi celá roztápala.
V mozogu mi brnelo. Akoby sa chystal prasknúť. Už som neuvažovala triezvo.
YOU ARE READING
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfiction,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
