Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

42. Je niečo čo mi nemôžeš povedať?

ROSALIND

Hlas bol zdržanlivý a podozrievavý. Otočila som sa a uvidela Thórovu tvár ako sa na mňa znepokojene díva.

Chvíľu som rozmýšľala nad tým, čo asi povedať. Mám sa z toho vykrútiť?

,,No ja-" povedala som a začala rozmýšľať čo poviem. Teraz sa mi ten nápad s grilovačku celkom páčil.

,,Rosalind," chytil ma za ramená. ,,je niečo čo mi nemôžeš povedať?"

A vtedy som pochopila že tajiť to, je zbytočné. Už som pred ním viac nedokázala tajiť pravdu.

,,Musíme zistiť čo má Loki v pláne." povedala som náhle a chytila ho za ruku. ,,Loki má plniť nejaké nezmyselné úlohy a ja mu musím pomáhať inak-"

Nedokázala som to dopovedať pretože mi v hlave začala pulzovať bolesť. Bolesť sa začala stupňovať. Opantala ma, chytila ma do svojich pazúrov a ja som sa nemohla z nej vyslobodiť. Chytila som sa za hlavu. Pretekala mi ňou nevýslovná bolesť, mala som pocit, že mi ju ide roztrhnúť, že sa ma niečo snaží roztrhať. Bolesť neustupovala, zasičala som od bolesti a spadla na kolená.

Niečo, vlastne niekto ma chytil a držal ma. Nevnímala som čo, alebo kto to bol, bolesť mi prenikala celím telom, šírila sa žilami a mala som pocit, že niečo čo je vnútri chce ísť von, no musí preraziť moju kožu. Bolesť už začínala byť nevydržateľná a pomaly sa mi zatvmievalo pred očami keď som začula ten hlas.

,Povedz mu niečo a ja ťa šetriť nebudem.'

Nemohla som neposlúchnuť. Vtedy bolesť konečne prestala a nahradil ju pokoj. Vydýchla som si a otvorila oči. Predomnou bola jeho tvár. Vyzeral veľmi vystrašene a keď uvidel, že som v poriadku tak ma silno objal.

Aj keď som sa zo šoku ešte stále naspamätala tak som mu objatie opätovala.

Dlho som necítila taký pocit pokoja a radosti. Nezomrela som. To je úspech.

THÓR

Čakal som na odpoveď keď sa Rosalind odrazu začala triasť, neskôr sa chytila za hlavu.

,,Čo je?" opýtal som sa náhle. Nerozumel som čo sa deje. Rosalind náhle spadla na zem.

Zachytil som ju. Bol som na smrť vydesený. Čo sa jej to stalo? Bude v poriadku? Snažil som sa ju osloviť, no nevedel som čo mám robiť. Pocítil som bezmocnosť. Nemôžem jej pomôcť. Neviem ako.

Prepadla ma panika. Čo ak ju stratím? Čo sa to deje? Chcel som na niekoho zavolať keď Rosalind prestala. Otvorila oči a vydýchla. Bola v poriadku.

Silno som ju objal.

,,Toto mi už nerob." prikázal som a ona mi sľúbila že neurobí. ,,Čo to bolo?" opýtal som sa.

,,Nemôžem povedať." odpovedala smutne.

Nerozumel som. Prečo nemôže?

,,Musíme nájsť Lokiho a zistiť čo robí." povedala a začala sa obzerať okolo seba. Nežne som ju postavil a ona ukázala smer kde bol Loki naposledy. Dali sme sa do behu.

,,Naozaj si v podiaku? Nájdem ho sám." snaž som sa.

,,Som v poriadku. Nájdeme ho. Ale budeme ho iba sledovať."

Pokrútil som hlavou a ďalej ju následoval. Pomaly sme došli do lesa. Boli sme iba na jeho kraji, no v diaľke sme videli Lokiho ako stojí a na niečo sa pozerá.

,,Čo to robí?" opýtala sa Rosalind a ja už som jej chcel odpovedať, že to by mala vedieť ona keď odrazu Loki urobil niečo, čomu som vôbec nerozumel.