Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

26. Tráva

Nasledujúce ráno:

ROSALIND

,,Tak dobre, po dvadsiaty raz Ros. Sústreď sa tu, na tento vyblednutý kus trávy." snažil sa ma Thór naučiť ovládať tie schopnosti.

,,Prečo je vlastne vyblednutý?" spýtala som sa z cesty.

,,To je jedno. Skrátka sa na to sústreď. Zatvor oči," poslúchla som ,,uvoľni sa" poslúchla som ,,a mysli na to že tam chceš mať tie šutre."

Sústredila som sa. Cítila som ako mi z rúk ide sila. Dych sa mi od vzrušenia zrýchlil. Otvorila som oči a...a nič. Čo ma však udivovalo bolo že to už nebola vyblednutá tráva ale pekná zelenkastá ako všade na okolo. Keď som to uvidela znova sa mi v hlave ozval ten hlas:

,Výborne. Toto je prvý krok tvojej cesty k ovládnutí schopností.'

SIF

Konečne ma pustili z ošetrovne a ja som sa mohla ísť prejsť. Stále sa mi však v hlave ozýval ten boj. Niekto nadvihol kameň a omráčil Lokiho. Kto to bol? Pokiaľ viem Lorelaj neovláda telekinéziu.

Vydala som sa pozrieť na miesto činu keď som za sebou začula známi hlas:

,,Ahoj Sif. Kam ideš?"

Otočila som sa a tam stál Loki.

,,Ahoj! Idem sa pozrieť k tomu jazierku, stále nechápem čo sa tam stalo."

,,Ja tiež nie, budeš mi to musieť objasniť."

Vyrozprávala som mu priebeh boja a Loki nebol veľmi nadšený z toho čo počul.

,,Takže my dvaja sme sa mlátili, zrazu niekto zodvihol kameň a tresol mi ho o hlavu?" pýtal sa nedôverčivo.

,,Áno."

Náš rozhovor sa skončil práve vtedy keď sme došli ku jazierku. Odhrnuli sme listy a pozreli sa na tú skazu. Tam kde som bojovala s Lokim a neskôr s Lorelaj boli kríky vytrhané a zničené a na tráve boli ešte stopy krvy. Kameň ktorý bol pre nás kľúčovým ležal pokojne na zemi a voda v jazierku sa správala akoby včerajšok ani nebol.

Loki podišiel ku tomu kameňu a obzrel si ho.

,,Jeho nikto nenadvihol. Jeho niekto rozdrvil."

,,Si si istý že sa to nerozbilo o tvoju hlavu?" spýtala som sa keď som sa sklonila nad kameň.

,,Takú tvrdú hlavu zas nemám. Ten kameň by mi ju rozbil." protestoval.

,,To nebol ani kameň to bol balvan!" poznamenala som.

,,Z tamtej skali." ukázal Loki na jednu zo skál.

Užasnuto som sa pozerala.

,,Ako kto by to dokázal?"

Loki na mňa vrhol nechápavý pohľad.

,,Nieje to jasné?"

LOKI

,,Loki, vaša matka vás chce vidieť." začul som za sebou hlas jedného z vojakov.

,,Idem." povedal som a nechal tam Sif s jej myšlienkami.

Kráčal som za vojakom keď som si všimol že je mi nejaký povedomý. Zo začiatku mi to nedochádzalo no potom som si vzpomemul že je to ten ktorého som počul prvý krát hovoriť o Lorelaj.

Keď sme zdolali cestu zo záhrad prechádzali sme komnatami až sme došli do jednej ktorá patrila matke. Vojak otvoril dvere a pokinul že mám ísť. Keď som vošiel uvidel som na matkin smutný a previnilý výraz.