ROSALIND
Kde som? Žijem?
Takto zneli moje prvé otázky v mojej hlave.
Zjavne žijem.
Odhodlala som sa na to, otvoriť oči. Pohľad ktorý sa mi naskytol ma upokojil.
Som na Ázgarde!
Pousmiala som sa. Raz po dlhej dobe som zacítila pravý pocit bezpečia.
,,No konečne!" Zvolala radostne Sif.
Ležala vedľa mňa a mala poobväzovaný celý trup.
Čo tu robí Sif? Čo sa stalo?
Z môjho pohľadu vyčítala že som zmätená.
Rozhodla sa oboznámiť ma so situáciou.
,,Asi sa chceš opýtať ako si sa dostala na Ázgard. Nuž to ti bolo tak že-"
,,To si... to si e-ešte pamätám." Pripomenula som.
,,Aha. Tak? Môžeš mi predložiť svoje otázky." Napodobnila Heimdallov hlas.
Obe sme sa pokojne zasmiali.
Možno sme si z Heimdalla robili srandu ale vážili sme si ho.
,,Tak začnime s tým, čo sa stalo tebe." Vydralo sa zo mňa.
Sif pomaly stíchla. Zadívala sa do blba a naprázdno preglgla.
To nie! Som to ale trúba! Už jemnejšie som sa opýtať nemohla!
,,Prepáč. Ja-ja nechcela som. Nechceš- teda pokiaľ- nechceš nemusíme o tom... hovoriť." Snažila som sa vyžehliť to čo som spôsobila.
,,Nie, nie. To-to je v poriadku." Nadýchla sa a pozrela na mňa. ,,Ja len...sama ani veľmi neviem čo sa stalo.” Na chvíľu sa odmlčala.
,,Bojovali sme proti Kree. A jeden tesne predtým ako sme stihli z tadiaľ vypadnúť sa na mňa jeden vrhol a..." Ukázala na obväz zaliaty krvou.
,,Sme?" Snažila som sa zmeniť tému.
,,Áno. Bol tam aj Loki." Pousmiala sa.
Uškrnula som sa. Nieje zvyčajné že by Sif hovorila o Lokim niečo dobré ale teraz na neho vzpomýnala dokonca v dobrom!
,,A ty?" Vrátila mi to.
,,No u mňa to bolo trochu, no skrátka bolo to zloži-" Vtedy som si vspomenula.
,,Ros. Rosalid. Čo je?" Pýtala sa prekvapená Sif.
,,Ódin. Musím ísť za Ódinom!" Vyhŕkla som, a vyštartovala ku dverám.
,,Rosalind stoj! Niekoho zavoláme!" Počula som za sebou Sif.
Snažila som sa ignorovať bolesť ktorá ma spaľovala. No každý krok bol horší a horší.
Hlava sa mi krútila ako na kolotoči a zatmievalo sa mi pred očami, no ja som bežala ďalej.
,,Rosalid?" Začula som za sebou známy hlas ale neotočila som sa. Bežala som pre mňa práve nekonečnými schodiskami až som konečne vletela do hlavnej sály.
,,Ocko!" Vyhŕkla som a spadla na kolená.
Ódyn vyzeral trochu prekvapene. Práve sa rozprával s našimi bojovníkmi.
,,Rosalind! Máš ležať a nie chodiť na rekreačné vychádzky!" Pokarhal ma otec.
,,Dôležité! Je to...dôležité!" Vytisla som zo seba.
Za sebou som začula dupot nôh a náhle zastavenie. Niekto za mnou stál ale práve v tejto chvíli mi bolo jedno kto.
,,Teda...hovor dcéra moja." Povzdychol si ocko.
ESTÁS LEYENDO
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfic,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
