Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

18. Hlas

SIF

,,Ale no ták, musíte uznať že Loki to nemá prečo robiť!" Zastala som sa Lokiho ktorý tu momentálne nebol.

,,A kto iný by to asi tak bol?" Spýtal sa Volstag ktorý sedel na pohovke.

No druhej strane pohovky sedel Thór ktorý obímal Rosalind s neprítomným pohľadom okolo ramien.

,,Volstag má pravdu. Kto iný má takú moc ako Loki?" Zastal sa ho Fandral ktorý zas sedel v kresle.

,,Ale načo by mu to bolo?" Znova som položila otázku. Ako jediná som tam pochodovala okolo nich.

Thór sa zjavne snažil podporiť môj názor ale akosi sa mu to nepodarilo:

,,Takú moc má jedine matka ale tá nieje-" odmlčal sa. ,,pokiaľ nie on tak ja neviem."

Lokiho mi bolo ľúto. Prečo by mal pykať za niečo za čo nemôže?

ROSALIND

Všetci sa tam o niečom zhovárali ale ja som ich nevnímala. Jediné čo som momentálne vnímala bol ten hlas ktorý ku mne stále hovoril.

,Nerob unáhlené závery nič to neznamená.‘

Čo nič neznamená?

,Nepoužívaj to!‘

Čo nemám používať!? Tú silu? Tak to mi musíš pomôcť milý hlások!

,Kedy to chceš spustiť?‘

Čo chcem spustiť?

,Vypni to! Vypni to!‘

Čo zas mám vypnúť!?

,Pokiaľ to už počuje tak je to v-‘

Pekne zakončený dialóg.

Takto vyzeralo celé moje dopoludnie.

Snažila som sa to ignorovať ale bolo to ako počuť hlas. Tento hlas nemal žiaden tón, žiadnu melódiu bolo to akoby som počula cudzie myšlienky.

Bola som z toho vedľa chcela som to vypnúť ale nevedela som ako.

THÓR

,,Ros. Ešte ty daj názor nech sme kompletný." Povedala Sif po dlhom dialógu.

,,Ros." Skúsila to ešte raz no Rosalind ani okom nemihla.

,,Rosalind." Zatriasol som ňou.

,,Ehm. Čo?" Zažmurkala očami a opýtala sa.

,,Sif sa pýtala na tvoj názor." Pripomenul som.

,,Názor na čo?" Spýtala sa nechápavo.

,,Veď o tom, o čom sa tu rozprávame posledných tridsať minút!" Nevidržal to Fandral.

,,Aha. Jasné no..." Snažila sa zrejme spomenúť o akých kravinách sme sa zase rozprávali.

,,Veď o tom či je Loki vynný alebo nie!" Povedal Fandral.

,,Ros ty si nepočúvala, však?" Spýtal som sa.

,,Počúvala len...som sa zamyslela." Snažila sa klamať ale jej oči priam kričali že čo hovorí nieje pravda.

,,Tak daj už ten názor." Povzdychla si Sif.

,,Jasné. No...má aliby ako nikto iný ale zas na druhú stranu neviem k čomu by mu to bolo takže je možné že niečo chystá." Vysypala zo seba aj keď bolo vidieť že tomu sama neverí.

Sif na ňu iba neveriacky hľadela. ,,No...asi- asi máte pravdu." Povedala nešťastne. ,,Ale prečo?"

A tu sa začali ďalšie nepodstatné debaty.

Ako sa tam rozprávali napadla ma jedna otázka na ktorú by som sa Lokiho rád opýtal. ,Z kadiaľ poznal tie slová ktoré povedal Rosalind keď prvý raz na cvičisku vystrelila zo zeme tie kamene?‘

LOKI

Do svojej komnaty som išiel cez tú časť zámku kade nik nechodí.

V poslednej dobe takto chodím stále. Už ma nebaví pozerať sa na pohŕdavé, vystrašené a nevrlé pohľady ktoré na mňa všetci hádžu keď prechádzam po chodbe.

Správa z plesu sa rozniesla veľmi rýchlo a všetci si teraz myslia že sa všetko môžem ja.

Na pomyslenie na to som zaťal päste. Ešte raz tu bude niekto čarovať tak ma zavrú väznice.

Nepochyboval som že je tu ešte niekto kto ovláda mágiu, ale nevedel som prečo.

Rozhodol som sa že ho vypátram a zistím čo má zalubom.

Už som išiel otvoriť dvere na mojej komnate keď som začul stráže ktoré sa o niečom zhovárali.

,,Mala fakt pekné šaty." Povedal prvý.

,,Ona bola pekná. Bola to najkrajšia vec na tom plese." Odpovedal druhý.

,,A tá jej pochvala. Boli to najkrajšie slová aké som v živote počul."

Čo im dočista šibe? Teda niežeby boli kompletný ale toto je moc aj na nich...

,,Čaute. Mám jedného z vás vystriedať." Prišiel ku nim tretí.

,,Mňa." Prihlásil sa ten prvý a odišiel.

,,O čom ste sa rozprávali?" Snažil sa začať rozhovor ten tretí.

,,O Lorelaj. Je úžasná." Povzdychol si druhý.

,,Čo to tu táraš!? Veď ty si ženatý!" Napomeul ho tretí.

Potom sa začali rozprávať o politike a takých veciach ktoré má už nezaujímali.

Čo sa im stalo?

FRIGGA

,,Neverím že by Loki niečo také urobil." Vyhlásila som.

,,To ani ja nie ale nikto iný by to byť nemohol." Odpovedal Ódin.

,,To áno ale..." Nevedela som čo mám povedať na jeho obhajobu. Všetko svedčilo proti nemu.

,,A čo Rosalind? Ako je na tom?" Zmenil tému môj manžel.

,,Už je na tom vraj lepšie. Kamene už nelietajú." Usmiala som sa.

Prikývol ale na jeho tvári sa zračili obavy.
Chápala som ho. Tie kamene sme zatiaľ odstrániť nevedeli a pokiaľ to takto pôjde ďalej tie kamene budú všade a navyše sú dielom Kree a od tých nemôžeme čakať nič dobré.

Začula som ako niekto vchádza do hlavnej sály.

Ten niekto sa uklonil a spustil:

,,Môj pane, už vieme čo sú tie kamene zač."

,,Hovor." Vyzval ho Ódin.

,,Je to čistý uhlík." Povedal radostne mne neznámy pán.

,,Uhlík? Z kadiaľ by ho nabrala?" Neveril Ódin.

,,To nevieme ale poznáme preň mnoho využití."

,,Odstráňte ho z hlavnej sály a z cvičiska. Potom sa rozhodne čo s nimi." Rozhodol Odin.

Pozrela som sa na Ódina, ani on nevizeral byť pokojný. Niečo sa tu deje a musíme za každú cenu zistiť čo!

Ospravedlňujem sa že som túto kapitolu nevidala už včera ale nejako som na to pozabudla. :)
Je trochu kradšia a nevedela som čo napísať takže je trochu nudnejšia. Dúfam že to nevadí do ďalšej sa budem snažiť dať viac akcie. Znova ďakujem za každý voite alebo komentár. ;)