Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

23. Divný život

ROSALIND

,,Určite ťa už nebavý schovávať tvoju silu v sebe a snažiť sa ju obmedzovať keď to nejde.” začala sladko Lorelaj ,,vo tvojej sile je omnoho, omnoho viac ako si myslíš. Môžeš vytvoriť akýkoľvek materiál na akomkoľvek mieste, no buď to vieš ovládať alebo nie.” odmlčala sa ,,a pokiaľ sa nemýlim, ty ich ovládať nevieš.”

Prešla mnou vlna strchu a zvedavosti. Kam tým miery? Ja viem vytvoriť hocijaký materiál na hocijakom mieste!? To je nemožné! Vedecky nemožné!

,,Môžem ťa od toho oslobodiť, zobrať ju od teba.” ponúkla sa.

,,A čo s ňou potom urobíš?” spýtala som sa.

Usmiala sa, no mlčala.

,Má pravdu. Buď zničí Ásgard ona alebo ty.‘

Prekvapil ma hlas ktorý som nepočula už dlhšiu dobu.

Nepomáhaš.

Odbila som ho, no mal pravdu. Čo ak zničím celí Ásgard? No môžem sa aspoň pokúsiť to zastaviť. Keď jej dám tú silu všetko je vopred stratené.

Ako som takto rozmýšľala napadla ma jedna závažná otázka.

,,Prečo má neovládneš a nevezmeš si ju tak?”

Na moje prekvapenie sa zasmiala.

,,Moja mágia pôsobí iba na mužov.”

Prikývla som. Vtom som začula šuchotať krovie, no viditeľne som bola jediná. Obišla som Lorelaj tak, aby nezistila kam sa dívam a pozrela som sa čo to tam je. Bola to Sif ktorá mi chcela naznačiť že mi pomôže.

Opäť som sa premiestnila, tentoraz aby bola Lorelaj pri Sif.

,,Na čo ju chceš použiť?“ povedala som a pristúpila bližšie k nej. Ona odstúpila a dostala sa bližšie ku kroviu kde čakala Sif.

Mlčala a kývla na Thóra.

,,Keď nie dobrovoľne, vezmem si ju napriek tvojej vôli.“ povedala a Thór ma pevne chytil za ruky.

Keď mi vezme tie schopnosti všetko je stratené! Teraz by si mi mal radiť milý hlások!

,Niesom čarovný džin z fľaštičky! Nepros ma o pomoc!‘

Odpinkal ma.

Ty jeden malý egoistycký- keď mi máš nahovárať čo mám robiť v nepodstatnej chvíli tak to ti ide, ale akonáhle narazíme na nejaké komplikácie tak na to už nemáš kvalifikáciu, čo!?

Hlas neodpovedal.

Rozhodla som sa preto o drastickejší krok. Kopla som Lorelaj nohou do brucha, prehodila nohy cez hlavu, kopla Thóra a bola som voľná. Bolo mi ľúto že som ho musela udrieť, ale nebol to on a inú možnosť som nemala.

Lorelaj sa na mňa vrhla no rýchlim kopom bola opäť na zemi. Čo som však nečakala bolo, že mi z vrecka vypadol ten obojok.

Všetci traja sme to jasne videli a naraz sme sa za ním hodili. Už som ho skoro držala v ruke keď mi ho Thór odstrčil od ruky a ten sa zakotúľal niekde do krovia.

,,Nie!“ vyhŕkla som.

V tom som začula jemné zašuchotanie a uvedomila si že v kríkoch je Sif. Ešte nič nieje stratené!

Otočila som sa a vyslúžila si od Lorelaj úder. Zatackala som sa, no rýchlo som sa uvedomila a vrátila jej to. Thór však nebol mimo, pustil sa do boja.

Proti nim som nemala žiadnu šancu. A toto videla aj Sif lebo vyskočila z krovia a vrhla sa mi na pomoc.

Ona sa vrhla na Lorelaj a mne zostal Thór. Nebola som z toho nadšená, no keby som sa s ním nemlátila dostal by Sif.

Skôr som sa bránila ako útočila no rýchlo som sa zbavila akejkoľvek nádeje na víťazstvo.

Vedela som dobre že Thór je úžasný bojovník a ja som oproti nemu taký amatér čo sa oháňa paličkou bez výdrže. Začala som pred ním utekať čo nebol najlepší nápad lebo ma dohnal a podkol mi nohy. Ako som dopadla na zem z hrdla sa mi vydral výkrik. Thór sa nadomňa nahol a uštedril mi úder.

Mala som chuť sa rozplakať ako malé dieťa. Ja niesom dobrý bojovník, mláti ma môj priateľ alias brat a môj domov ide ovládnuť nejaká prichycki narušená ženská! Divný život...

Rozhodla som sa neriešiť či je to čo práve robím logické alebo nie, lebo keby som to mala posúdiť tak by som sa nedivila keby mi nad hlavou preletel jednorožec...

Rýchlo som sa zodvihla a pokúsila sa zistiť kde sa to vlastne nachádzam. Som pri jazere, je tu Thór ktorý sa má snaží zabiť a Sif sa tu mláti s pofidernou ženskou... všetko tak ako má byť...

No napadol má lepší krok než sa biť alebo sa-v mojom prípade- ,nechať' biť. Mám tu jazero. V momente keď som myslela že ma zloží ďalším úderom tak som sa odrazila od brehu a skočila. Zacítila som jemnú a chladnú vodu na mojej koži. Hlava mi išla zamrznúť preto som rýchlo chcela vyplávať nad hladinu.

Začula som že niečo, teda vlastne niekto skočil do vody za mnou. Začala som zmätkovať a rýchlo som hrabala rukami aby som mohla pľúcam dožičiť vzduch.

Už som bola iba na jeden záber od hladiny. Jeden záber ma delil od čerstvého vzduchu. Zabrala som a hlavou sa ocitla na hladine. Nadýchla som sa a poobzerala sa okolo seba. Thóra nikde nebolo. Kam zmizol? Zmätene som sa obzerala a skôr než mi došlo kde sa nachádza ma veľká sila stiahla pod hladinu.

Nestihla som sa poriadne nadýchnuť a nad hladinu som mala ďaleko. Thór mi držal hlavu pod vodou a úspešne odolával mojim zúfalím úderom.

Začala som byť zúfalá. Nevedela som čo robiť. Ako som si len priala aby som bola na suchu. No bolo mi treba trepať sa do tej vody!? Keď ma toto napadlo, tak som na prstoch zacítila nepríjemný pocit akoby mi zamŕzali. Pozrela som sa okolo seba a zistila som že okolitá voda vrátane tej ktorá bola nadomnou začala naberať na ľade.

Thór si to všimol tiež lebo sa hrabal von. Ja som neho príklad následovala a keďže ma už nedržal bolo to omnoho ľahšie. Voda na moje potešenie prestala zamŕzať a ostala v polozamrznutej polohe.

Rukami som sa načiahla nad hladinu, no hladina bola pokrytá čerstvou vrstvou ľadu. Pochytila ma čistá panika. Chaoticky som začala trieskať päsťami do ľadu vo viere že praskne, no nič.

Začal mi dochádzať kyslík a moje údery boli čoraz slabšie. Keď som udrela asi desiaty raz, ľad trochu pukol. To mi dalo novú nádej na slobodu. O niekoľko sekúnd bol ľad konečne prasknutý a ja som sa mohla dostať nad hladinu.

Mala som pocit že ešte sekundu a udusím sa. Vyšvihla som hlavu nad hladinu a rozkašľala som sa. Srdce mi divo bilo a v hlave mi nepekne pulzovalo, no žila som. Už mi skákanie do ľadového jazera neprišiel ako ideálny nápad a tak som sa pokúšala dotackať na breh.

Nech to dopadne akokoľvek, aspoň som zistila že sa neutopím.

Zneli moje myšlienky keď som ,plávala’.

Takže príšerky. Viem že táto kapitola musela byť nudnejšia. Zistila som že boj som opísala do piatich kaptol. 😅 Dúfam že sa to dá čítať. Rozhodla som sa že aby ste mali aspoň nejaký zážitok z toho čítania, tak vydám neskôr, ale všetkých päť kapitol naraz. (Teraz už iba tri) Dúfam že sa vám bude viac páčiť keď to budete môcť prečítať naraz. Keďže je päť kaptol, päť kaptol. Chcela by som sa opýtať či ten boj az príliš nerozpisujem. Som totižto vo svojom živle a veľmi dobre sa mi to píše. 😇 Prosím napíšte mi do comentov či je to dobre alebo či to mám skrátiť. Veľmi ďakujem.