Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

33. Povahy

LOKI

,,Nerozumiem tomu!" hneval sa otec. ,,Ako to, že Heimdall videl niečo alebo niekoho kto sa nám vplýžil na planétu a vy mi tvrdíte že ste nič nenašli!?" kričal. ,,Loki." oslovil ma a ja som zvedavo zodvihol hlavu. ,,Ty si bol v lese a nikoho si nevidel, je tak?" opýtal sa podozrievavo.

,,Áno." odpovedal som pokojne.

,,Nemohol by si v tom mať prsty?" opýtal sa.

Takže niečo tuší. Musím to uhrať tak aby som si získal jeho plnú dôveru.

,,Ja-" začal som ale Rosalind mi skočila do reči.

,,Nemohol."

Ódin sa na ňu pozrel spýtavým pohľadom.

,,Bol tam so mnou."

Vydýchol som si. Nepovedala žiadnu kravinu. Ale nerozumel som prečo ma kryje. Musel som ju dobre presvedčiť.

,,A prečo?" vyzvedal Ódin.

Ros táto otázka zjavne prekvapila lebo nevedela čo má odpovedať.

,,Učil som ju ovládať tie schopnosti." povedal som a venoval Rosalind mierny ďakovný úsmev.

Otec si vzdychol.

,,Pokiaľ sa ešte niečo také stane, musíme byť pripravení. Vyšlete po lese stráže." rozkázal.

Pokinul nám že môžeme ísť a vyšli sme z miestnosti. Keď sme boli vonku tak sa na mňa Rosalind pozrela pohľadom ktorý sa snažil zakryť veľké nadšenie.

Konečne sa jej podarilo niekoho oklamať. Gratulujem!

,,Takže ste už tie schopnosti cvičili?" opýtal sa Thór.

,,Áno." odpovedal som bez váhania.

,,A kedy? Loki, teba som hľadal snáď celí deň a nemohol som ťa nájsť." Nechápal.

,,Ja som stretol Rosalind keď behala maratón medzi stoličkami na tribúne a vtedy som ju odviedol do toho lesa a rozhodli sme sa to nacvičiť." vysipal som zo seba.

Thór iba pokýval hlavou.

Rosalind k nemu prístupila a s úsmevom ho chytila za ruku.

,,Nemôžeme cvičiť spolu?" opýtala sa veselo.

,,Prepáč, ale Haldor sa chcel so mnou stretnúť a dohodli sme sa na teraz v altánku." odpovedal.

Rosalind nahodila prekvapený pohľad no hneď sa vsamätala.

,,Tak potom za nami príď na cvičisko." povedala menej veselím hlasom a vydala sa na zmienené miesto.

Kráčal som za ňou a Sif tam stála a rozhodovala sa čo robiť. Nakoniec sa rozhodla ísť do zámku.

Opäť sme ostali s Rosalind sami.

,,Počul si ma?" opýtala sa veselá Rosalind.

,,A čo?" Nechápal som.

,,Klamala som samému Ódinovi a on mi uveril!"

Zasmial som sa.

,,Keď to povieš takto tak to znie naozaj super ale neklamala si. Hovorila si pravdu. Bola si tam som mnou."

Jej náladu to však nepokazilo.

,,To nevadí! Ideme cvičiť."

Vzdychol som si a vydal sa za ňou.

SIF

Niečo mi tu nesedelo. Rozhodla som sa ísť do kráľovskej knižnice.

Knižnica má dva sektory. Prvý je sprístupnený pre bojovníkov ako som ja a ostatný čo bývame v paláci.

No druhá strana knižnice je dokonca ešte rozsiahlejšia ako tá prvá, no do tej môže vstúpiť iba samotný Ódin a vo vážnych prípadoch tam pustí aj niekoho iného. Neviem aké knihy tam sú, že ich musí držať pod zámkom.

Vošla som do veľkej miestnosti s množstvom regálov. Zamierila som na zadný koniec knižnice kde sú knihy zväčša o vede. Začala som pátrať po jednej konkrétnej knihe o ktorej som pomaly nevedela či existuje.

Odsúvala som postupne jednu knihu za druhou až som sa dopracovala ku knihám s bytosťami.

Pozorne som si začala čítať názvy.

Rasy na Metleeyheime
Pozoruhodný Turegiziti
Raharské zápisky dejín vývinu.

O chvíľu som naďabila na knihu:

Ako sa starať o vášho domáceho miláčika

Či:

Najvhodnejšie rady pre chovateľov škrečkov

Nakoniec som našla niekoľko kníh ktoré ma zaujali a začala som si ich brať do náruče:

Bytosti hlbokého vesmíru.
Najzvláštnejšie tvory galaxií.
Nevysvetliteľné javy u bytostí.

Boli to celkom hrubé a ťažké knihy čo bolo pochopiteľné keď sa v nich písalo o celom vesmíre.

Ako som ich niesla ku východu narazila som do niečoho, teda vlastne do niekoho. Spadla som na zem a všetky knihy sa rozsypali.

,,Rosalind vonku trénuje a ty si čítaš?" začula som pobavený Fandralov hlas. ,,Nevymenili ste si povahy?"

,,Ja ti vymením tvoju povahu za Heimdallovu vážnu keď mi s tými knihami nepomôžeš." povedala som so smiechom pre zmenu ja a Fandral sa hneď zohol a dve knihy zobral.

,,Najzvláštnejšie tvory galaxií?" prečítal názov jednej knihy. ,,To ti načo je?"

,,Chcem si niečo overiť." odvetila som.

,,Nech ti to overí Heimdall. Všetko vo vesmíre vidí. Samozrejme pokiaľ už na neho nedoľahla starecká slepota." povedal.

Už som čakala že sa nám v hlavách ozve Heimdallov nahnevaný hlas ale nič som nepočula takže to bolo v poriadku.

,,Toto ani Heimdall nevie." pochválila som Heimdalla z čoho musel byť nadšený.

Fandral sa zatváril nechápavo.

,,Je to niečo vážne? Mal by som si prestať z neho smiať?" pýtal sa vážne.

,,Smiať sa z neho môžeš, no pokiaľ s tým niečo neurobí obávam sa, že je to vážne. Niečo totiž preniklo na Ásgard a nebolo to hmotné. Nedokážeme si to vysvetliť preto si to chcem overiť v týchto knihách." ukázala som na hromadu. ,,Pokiaľ odpoveď nenájdem, požiadam Ódina aby ma pustil do druhej časti knižnice."

Fandral sa hneď ponúkol že mi pomôže a jeho pomoc som neodmietla lebo keď som sa pozrela na hrúbku kníh tak sa mi zakrútil a hlava.

Dúfam že nájdeme dvere k odpovedi v týchto knihách a otvoríme ich lebo opýtať sa Ódina či by ma pustil do zakázanej časti knižnice je ako dráždiť hada bosou nohou...

Máme tu novú kapitolu. Dúfam že sa páčila. Blížia sa nám ten krásny čas zvaný prázdniny. Je to čas kedy si človek oddýchne. No ja cestovať ani oddychovať nemôžem pretože vďaka korone sme nemali tréningy a tréneri sú odhodlaní ich vynahradiť si to cez prázdniny. Takže aby som to zhrnula. Celé prázdniny trčím v paneláku a môžem písať koľko sa mi páči. Je teda možné že budú časti vychádzať tri krát do týždňa. Dajme tomu v sobotu, utorok a štvrtok. Neviem či je to pre mňa dobrá alebo zlá správa. Som rada za čas strávený písaním a úprimne nerozumiem ako je možné že sa mi podarilo uverejniť cez 40 000 slov. Ďakujem ❤️❤️❤️ je to iba vďaka vám.

Ešte sa vám chcem poďakovať za
1

TISÍC zhliadnutí. Je to krásne. Veľmi vám ďakujem. Iba vďaka vám môžem písať, teda môžem robiť čo ma naozaj baví.
Inak vám prajem krásne prázdniny a pekné prežitie posledného školského dňa. ❤️❤️❤️