SIF
Výpad do strany, odrazenie cudzieho útoku, otočka na efektívnejšie premiestnenie, útok, od- HEJ! Toto sa nehrá! Veď si mi skoro urval hlavu! Šak počkaj! Ja ti to vrátim! Ha! A máš to! Nemal si ma hnevať!
Asi sa pýtate čo tu asi robím. Nie, nebojujem v spánku a áno som nahnevaná. Vy by ste nepenili keby že vás niekto o druhej v noci zobudí s krikom, že Kree len tak zaútočili!? Mňa to nahnevalo!
Ihneď som na seba nahodila zbrov, chytila do ruky meč, rozbehla sa chodbou, zrazila sa s Fandralom, zasmiali sme sa, bežali von, už sa nesmiali a začali sme bojovať. A to len tak? Áno, len tak.
Boli sme v prevahe traja na jedného a pomaly sa to začínalo stupňovať. Nevedeli sme prečo tu Kree sú ani prečo zaútočili, skrátka sme sa bili.
V diaľke som uvidela Rosalind ako sa snaží nejakého Kree poraziť, no ako bojovník veľmi nevinikala, ledva odrážala výpady Kree a čo sa týka jej schopností tak tie vôbec nepoužívala.
Obrátila som pohľad na Fandrala. Mňa zo zadu kryla jedna stena zámku no on bol v strede celého toho cirkusu. ,Prebojovala‘ som sa pomaly k nemu.
,,Kryjem ťa!“ Zakričala som a Fandral sa usmial.
,,Nápodobne.“
Takto som ja odrážala útoky aby nezapichli Fandrala a naopak Fandral odrážal útoky aby nezasiahli mňa. Mal moju plnú dôveru a myslím, že veril aj on mne.
Ako som odrážala útoky a bila sa päsťami aj mečom tak som nevníma okolie. Pre mňa to bol ďalší boj, no bolo ich naozaj priveľa až som začínala pochybovať či sa nám ho podarí zvýťaziť.
Opäť som sa pozrela na Rosalind. Je sama, nezvládne to. Ja a Fandral sme skúsený bojovníci, no ona?
Už som chcela povedať Fandralovi aby sme premiestnili ako stonožka k Rosalind a utvorili trojicu z ktorej by sme sa bránili, no skôr ako som stihla niečo povedať tak som uvidela ako sa z oblohy znášajú blesky. Thór! Zrážal každého Kree na zem a rýchlo sa dopracoval k Rosalind zatiaľ čo ona začala niečo vysvetľovať a Thór iba krútil hlavou a nakoniec Rosalind ďalej bojovala tentoraz s menším návalom, čo znamená väčšia šanca na prežitie.
Otočila som hlavu. Na opačnej strane bojiska som uvidela Hoguna ako sa oháňa tou jeho guličkou nastokutou na špagáte nastolnutom na paličke (neviem ako sa to volá 😅) a Volstaga ako mláti sekerou hlava nehlava. Výnimkou nebol ani Heimdall ktorý sa obratne oháňať mečom po niekoľkých protivníkoch naraz.
Samozrejme že nesmel chýbať ani Ódin ktorý na koni majestátne zašliapal nepriateľov a bleskami zhadzovali tých najodhodlanejších. Niečo mi tu však nehralo. Jedna osoba ktorá bola pobližsie Rosalind. Zdala sa mi... akási známa. Až priveľmi známa. Bola to vysoká žena s dlhými, čiernymi vlasmi ktorá sa oháňala dvojsečným mečom proti nepriateľom. Odrazu však zmizla. Snažila som sa zahodiť temné myšlienky. Bola to ilúzia? Prečo by robil Loki moju ilúziu? A kde vlastne je?
Obrátila som pozornosť na boj.
No keď sme zabili jedného Kree, vyrútili sa piati ďalší a napriek našej výdrži som začínala cítiť únavu. Ako sa to skončí?
LOKI
Bežal som lesom. Rosalind som už zabezpečil ilúziu ktorá by ju mala chvíľu ochrániť. Vytvoril som totiž ilúziu Lady Sif. Viem, že jej Rosalind dôveruje.
No späť k momentálnej situácii. Stromy sa iba myhali v mojom behu a listy mi lietali pod nohami. Musel som však ihneď nájsť ten hlúpy uhlík! Rosalind ho musela použiť pri tom jazere. Ovládať molekuly totiž nedokáže takže to musela urobiť inak.
YOU ARE READING
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfiction,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
