Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅

35. Lokiho nekonečná trpezlivosť

SIF

Z dlhých minút sa stali hodiny a moja trpezlivosť ma pomaly opúšťala. Kníh ubúdalo a moje nadšenie či nádej na úspech tiež.

,,Dosť!” vydralo sa zo mňa. ,,Idem za Ódinom!"

Fandral si iba vzdychol.

,,Akú máš záruku, že v tamtých knihách nebudú písať o krtkoch a myšiach poľných?" opýtal sa rezignovane.

,,Máš pravdu." povedala som a sadla si vedľa neho. ,,Čo teraz? Nesplnili sme úlohu."

Fandral sa na mňa pozrel.

,,Nie každá úloha sa dá splniť a navyše, my sme bojovníci a nie knihovníci." podotkol.

,,To áno, ale bojovníci sa učia trpezlivosti a preto teraz pôjdem za Ódinom a požiadam ho o vstup do zakázanej časti knižnice a budem dúfať že ma nevýhodí zo slovami: rovno si daj odchod a ja to asi ani nepýtaj!" vyhlásila som slávnostne a Fandral sa na mňa iba díval pobaveným pohľadom.

,,Idem!" zvolala som a otočila sa. Začala som kráčať medzi regálmi kníh vo viere že nájdem východ keď za mnou Fandral zakričal:

,,Ideš do zlej strany."

Po týchto slovách som sa otočila a pokračovala v ceste.

Keď som prechádzala okolo nášho stola kde sme čítali tú hrbut kníh tak sa postavil a povedal mi, že ma v tom nenechá.

Bola som rada za každú podporu, preto sme sa vydali do hlavnej siene.

Keď sme tam prišli, náš vládca sedel na tróne a rozprával sa s Friggou.

S Fandralom sme predstúpili a poklonili sa.

Ódin iba a úsmevom kývol hlavou a pokinul mi že mám rozprávať.

No mne úplne vyschlo v hrdle. Vedela som že ma tam nepustí ale veď je to pre dobro Ásgardu, nie?

Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa zo seba niečo vysúkať keď ma predbehol Fandral.

,,Pane, snažíme sa zistiť aké stvorenie sa dostalo na našu planétu, ale vedomosti v knihách nesiahajú po výšku toho tvora, preto sme vás chceli požiadať o povolený vstup do-" a tu ho Ódin prebodol pohľadom a ja som si všimla ako sa na Fandralovej tvári zjavili perličky potu ,,do za-zakázanej časti knižnice." povedal až mu skoro preskočil hlas.

Mala som chuť sa tam rozosmiať až by som sa váľala po zemi, takého som Fandrala ešte nevidela, no on po mne iba hodil varovný pohľad ktorý naznačoval, že ak to urobím tak ma strčia do verejného blázinca.

Preto som sa držala zubami nechtami aby som nevidala najmenší zvuk no nemusela som sa namáhať, stačil jediný pohľad na Ódina a zťažka som preglgla.

Tŕpla som. Čo povie?

THÓR

Rozhodol som sa ísť rovno na vec a ihneď ich nájsť. Nechcel som behať po lese alebo prípadne po celom Ásgarde, nie. Ja som sa rozhodol ísť za Heimdallom. Vedel som že ich vidí, preto som na nič nečakal a ,odletel' som za ním.

Ako som letel tak som začal vnímať čas. Už nebolo tak dobre vidno. Slnko začalo zapadať za obrie hori Ásgardu a zakrívať priestor svojou temnotu. Nevenoval som tomu pozornosť iba som letel ďalej.

,,Heimdall." zvolal som keď som bol na mieste.

Heimdall však iba stál oproti vesmíru a mlčal, preto som pokračoval.

,,Je to súrne. Musímš mi povedať kde sú Loki s Rosalind." povedal som a čakal na jeho reakciu.

Heimdall iba pevnejšie zovrel meč v rukách a vzdychol si.

,,Nevidím ich." povedal nahnevane.

Nechápal som. Prečo ich nevidí?

,,Nebude to náhoda." zasyčal. ,,Musíme ich nájsť hneď. Povedz svojmu otcovi že musím ihneď zavrieť Byfröst."

Hneď som urobil čo mi nakázal a vtrhol som do hlavnej siene, kde sedel otec a niečo riešil s Fandralom a Sif.

Prerušil som ich rozhovor slovami že prichádzam s vážnou vecom a ihneď na mne stáli všetky pohľady.

Predložil som otcovi Heimdallovu požiadavku a Ódin ju ihneď prijal. Teraz som pre zmenu letel opäť k Heimdallovi a dal mu otcov súhlas.

Pred mojimi očami otočil mečom a vybral ho. Prešiel okolo mňa a vydal sa do lesa. Jeho kroky som následoval po lesnej cestičke posiatej trávou a rôznofarebnými kvetmi.

Heimdall odrazu zastal a ukázal rukou na jednu z ciest.

,,Ty choď tadiaľ a ja sa vydám druhou stranou. Takto nám to pôjde rýchlejšie." povedal a rozbehol sa hlbšie do lesa.

Mne nezostávalo nič iné ako urobiť to isté len iným smerom.

LOKI

,,Ja to zvládnem." povedal som tihšie.

Snažil som sa byť pokojný, no Rosalindino dobiedzanie moju snahu úspešne marilo.

,,Musí to byť vážne keď ide o osud Ásgardu." začala. Snažila sa zjavne nájsť taktiku a slová ktoré by ma dostali, no na toto som bol pripravený a vycvičený. Prečo by ma malo teda presvedčiť jedno obyčajné dievča!? ,,Ani Sif s Lorelaj nebojovala sama." povedala vážne.

Prečo takto vyzvedá? Prečo mi verí? Nechápal som. Za každú cenu chce ísť so mnou. Ale prečo? V tom ma napadla nepekná myšlienka.

Ale veď Rosalind taká nieje.

Sám seba som sa snažil presvedčiť, no nedarilo sa.

,,Nie. Do ničoho ťa ťahať nebudem." rozhodol som.

,,Prečo!? Keď budeme dvaja tak sa to môže podariť!" oponovala Rosalind.

V tom som si uvedomil že toto nemá konca a nahliadol som do jej myšlienok. Presne to čo som si myslel.

,,Tak mi iba povedz o čo ide. Ja nechcem aby mi tý modráci zničili domov." hovorila no sama sa prezrádzala svojim neistým výrazom preto som sa rozhodol zasiahnuť.

,,Keď nastane vhodná príležitosť tak sa to pokúsiš pokaziť." povedal som o niečo pokojnejšie. ,,Nemám pravdu?"

Rosalind na mňa iba nemo hľadela. Bolo vidno že hľadá správne slová no onemela.

,,Ale ako-?" začala no nevedela ako pokračovať.

,,Zabúdaš s kým sa rozprávaš." povedal som vážne. ,,Nerád by som ti ublížil, preto to nechaj na pokoji." pokračoval som chladne.

Vzdychol som si a Rosalind na chvíľu stíchla. To pokojné ticho mi umožnilo si prezrieť okolie. Niečo mi na ňom totiž nesedelo. Nebola to svetlá krajina ale tmavé údolie.

Ako som sa pozeral, zrazu som si vspomenul na moju úlohu.

Prudko som sa otočil a chytil Rosalind.

Jej nechápavý pohľad mi udrel do očí ako prvý no nenechal som sa vykoľajiť a teleportoval nás do jej izby.

Rosalind iba čakala čo urobím, no ja som iba zobral z jej nočného stolíka kľúč a zamkol som.

,,Prepáč." Povedal som na rovinu a utiekol preč od jej nechápavého a nahnevaného pohľadu.

Teraz ma čakala veľmi náročná cesta a nemienil som tam ťahať aj niekoho kto by nebol schopný ju zvládnuť a ja som bol jediný kto pri tom nemohol zomrieť.

Výtam vás pri novej kapitole. Dúfam že sa vám páčila. Inak ako sa vám prázdninuje? Dúfam že aj napriek corone stoja prázdniny za to. ;) Inak kam si myslíte že Loki ide? Napíšte mi do comentov. Rada si pokecám. ,Uvidíme‘ sa vo štvrtok. :)