Jahodový Dážď ✔

XVI. Neistota

,,Niekedy je neistota tá najpodlejšia vec, ktorá môže ovplyvniť ľudskú myseľ."

| XVI. Neistota |

,,Obľúbená pesnička?" Spýtala som sa s úsmevom.

,,Určite One od U2," povedal zamyslene. Prikývla som. Tú pesničku som mala rada aj ja.

,,Čo tvoja?" Spýtal sa zvedavým tónom.

,,Od nich With or Without you," povedala som. Usmiala som sa nad spomienkou na túto pieseň. Milovala som ju celým svojim srdcom.

,,Aká je tvoje obľúbené vydanie z Neznámych veršov?" Spýtal sa ma. Ja som jeho obľúbené vedela.

,,Určite Mesiac," povedala som presvedčene. Prikývol mi na súhlas. Ďalej som sa pýtala ja.

,,Obľúbená kniha?"

,,A milion after zero," odpovedal mi.

Zatvárila som sa prekvapene. Asi som spoznala svoju spriaznenú dušu. To nie je možné, aby sme mali toľko spoločného..

,,Pri tej knihe som plakala ako bábätko," povedala som mu so smutnou grimasou, nad ktorou sa zasmial.

,,Čo ty?"

,,Pravdepodobne Another silly town," odpovedala som. Bola to úžasná kniha, ale keďže poznal už jednu z mojich obľúbených, povedala som mu aj tú druhú. Usmial sa nad výberom. Pravdepodobne ju poznal, no nestihla som sa to v tomto momente dozvedieť.

,,Prinesiem vám niečo ešte?" Zadíval sa na mňa obsluhujúci, ktorý sem vo väčšine ani nezavítal.

,,Nie, ďakujeme Ethan," usmial sa Lucas a mladík odklusal preč.

Práve som bola s Lucasom v Reals. Sedeli sme na mojej obľúbenej sedačke, vhadzovali do gramofónu moje obľúbené skladby a rozprávali sa o nás, nech sa dozvieme o tom druhom čo najviac. Bolo tu ako zakaždým príjemne. Čašníci nikdy nechodili pomedzi regály sa pýtať, či si niekto niečo nepraje, ale nás tu všetci poznali a preto vychádzali zo svojich stereotypov.

Usmiala som sa na svojho spoločníka, s ktorým som trávila príliš mnoho času, až to začínalo byť všetkým príliš nápadné.

,,Ako si na tom s tabletkami?" Spýtal sa ma z ničoho nič. Kyslík sa mi zadrhol v krku, no i tak som sa snažila vyzerať vyrovnane.

,,Fajn popravde. Už ich takmer vôbec nevyužívam," povedala som spokojne. Udivene prikývol hlavou a usmial sa na mňa. ,,Tak to je fajn," povedal mi úprimne. Prikývla som nad jeho poznámkou. Trochu sa poobhliadal po obchode a nakoniec sa na mňa zadíval.

,,Nechceš z tadeto zniznúť?" Spýtal sa smelým tónom. Uškrnula som sa nad tým a okamžite prikývla. ,,Veľmi rada," prisvedčila som mu. V momente sme sa zodvihli a vyšli z podniku. Neviem, kam mal namierené, ale poslušne som ho nasledovala. Keď sme sa blížili k supermarketu, pochopila som, že tam chce ísť, no nechápala som dôvod.

,,Načo chceš ísť do supermarketu?" Spýtala som sa bez ohľadu na to, aký detinský tón som nasadila. Zasmial sa nad tým a nakoniec na mne spočinul zrakom, aby mi mohol odpovedať na moju otázku.

,,Ukážem ti najlepšie sladkosti, ktoré len málokto pozná," povedal mi s vystrčenou bradou. Zasmiala som sa nad tým, čo za výmysel má zaľubom, ale predsa som ho následovala. Vošli sme do obchodu a po chvíli sme zablúdili k regálom so sladkosťami. Zamyslene si ich prechádzal zrakom a keď zbadal svoj cieľ, úškrn sa mu rozlial po tvári. Zo stojanu zobral balík gumených sladkostí a zároveň na to nejakú neznámu tubu, o ktorej som nemala ani šajnu, čo to je.