Jahodový Dážď ✔

XXI. The Feel

,,Niekedy je váš zrak príliš zastretý kvôli bolesti. Preto sa to najkrajšie snažíte nevidieť."

| XXI. The Feel |

Necítila som sa zrovna komfortne. Už to bol nejaký ten čas, kedy som mala na sebe šaty. Max mi zakazoval šaty. Hovoril vždy, že ja som jeho a vyzývavé šaty nech si nosím, keď sa rozídeme. Nechcela som nosiť vyzývave šaty. Nechcela som sa cítiť zvodne, ukazovať svoje krivky... Len som sa chcela cítiť pekná. Zamračila som sa na seba do zrkadla. Mala som na sebe flitrované strieborné šaty, s hlbokým výstrihom na chrbáte. Rukávy boli trištvrťové a šaty mi končili tesne nad kolenami. Obuté som mala biele tenisky a vlasy mi hoveli na pleciach. Nesmelo som sa otočila v zrkadle. Nevedela som sa cítiť konfortne. Stále mi v hlave znela otázka, že čo ak by ma videl Max...

Cez šaty som si prehodila veľkú mikinu a na nohy navliekla tepláky. Ešte som si na mikinu dala riflovku a vyšla von. Lucas tam už stál, opieral sa o auto. Keď ma uvidel, zamračil sa.

,,Povedal som niečo pekné. Nie, že by si nebola v tom pekná, no nečakal som mikinu a tepláky," povedal. Prevrátila som nad ním očami.

,,Dobre, dobre, nemusím ísť nikam," povedala som nadurdene. Okamžite pokrútil hlavou. ,,Ale noták. Poď, nastupuj," povedal mi a ja som ho nakoniec poslúchla. Keď už sme sedeli v aute, nedalo mi to.

,,Mám pod tým šaty... Len.." začala som, ale nevedela som pokračovať.

,,Len?" Spýtal sa a čakal, pokým mu odpoviem. V hrdle mi navrela hrča a ja som nervozne žmolila látku mikiny. Nevedela som, ako mu to mám vysvetliť. Bolo to zložité povedať.

,,Je to pre mňa divné... Max mi vždy vravel, že nemám nosiť šaty, pretože som jeho a vyzývavé nech si nosím, keď sa rozídeme... Nechcela som vyzerať vyzývavo. Len som sa chcela cítiť pekná. A teraz, keď už spolu nie sme, necítim sa dobre v šatách. Ja neviem..." zamrmlala som. Zrazu mi bola sedačka tesná a ja som sa nevedela prestať triasť. Neviem, prečo mi to tak stúplo do hlavy, ale vedela som, že sa necítim na to.

,,To, že Barton je debil som vedel, ale že až takýto..." zamrmlal s pokrútením hlavy.

,,Teraz ma veľmi dobre počúvaj..." povedal mi.

,,Si tá najkrajšia baba, akú som videl. Nielen to, že si úžasný človek, ale tvoje telo je nádherné. Stavím sa, že v tých šatách by si vyrazila dych všetkým. Jully, si to najkrajšie dievča, ktoré si zaslúži žiariť aj bez populárneho frajera. Zaslúžiš si, aby všetci uvideli tvoju krásu. Ver mi, že na tom mieste, kam ideme, všetkým vyrazíš dych," povedal mi. Okamžite som sa usmiala. Po tele sa mi rozšíril príjemný pocit. Cítila som, ako mi do líc stúpla červeň a vnútro sa zachvelo. Dodalo mi to istotu.

Keď sme zastali pred neznámym podnikom, obrátila som sa na neho. ,,Kde to sme?" Spýtala som sa. S úškrnom sa na mňa otočil.

,,Sme v podniku, kde chodí neviditeľná časť školy. Sú to super ľudia, ktorým chýba len jedina vec. Popularita. Nikto sa nepotrebuje v škole zvýrazňovať. Len si chceme užiť bez tých idiotov, ako je tvoj ex... Je to úžasný pocit, volať ho tak," pyšne sa usmial a ja som potriasla nad ním hlavou, ale cez to som trochu sklesla pri jeho spomenutí.

,,Zamiluješ si to. Sem-tam tam chodievame hrávať s chalanmi," zasmial sa. Neveriacky som sa na neho otočila.

,,Hrať?" Spýtala som sa počudovane.

,,Hrám na gitare," objasnil mi a vystúpil z auta. ,,A spievam," dodal, skoro nečuteľne. Zostala som prekvapená. Ale povedzme si úprimne, moje vnútro sa zachvelo, keď som si predstavila jeho maličkosť, ako hrá na gitare... Super, teraz sa tej predstavy nebudem vedieť zbaviť! Uškrnula som sa nad tým, že už nemusím krotiť svoje myšlienky... Možno to, že by som sa do Lucasa bezhlavo zamilovala, by bola iba výhoda. Zamyslene som sa na neho pozrela, keď mi otvoril dvere auta. Nakoniec som vystúpila, ale dvere som nezarvorila. Vedela som, prečo.