Jahodový Dážď ✔

I. The beginning

,,Nie každá kniha sa začína vraždou, hádkou, rozchodom. Čo tak náhodou?"

|I.The beginning |

Opité telá sa pohybovali v rytme hudby, zatiaľ čo som ja triezvo pozerala do tichej noci, ktorá kontrastovala s hlasnou atmosférou promócií, na ktorých som bola. Neboli to moje vlastné promócie, kiežby boli, ale mojej sestry, Alice.

Ja a moja sestra sme nemali najlepší vzťah. Väčšinou sme sa pohybovali na jednej veľkej hojdačke, kedy sme sa nevedeli rozhodnúť, či náš vzťah je viac dobrý, alebo zlý. Mala som ju rada, predsa bola moja sestra, ale ako obľúbené dieťa mojej matky, mi niekedy (často) liezla na nervy iba jej prítomnosť. Nevyčítala som jej nič, predsa ona za to nemohla, že si ju moja mama vybrala za obľúbené dieťa, ale hlavne toho Alice využívala, obzvlášť ako dieťa. Z tých dní sme už vyrástli, moja sestra dnes mala promócie a ja som na ňu bola úprimne pyšná.

,,Jully!" jej mierne opitý hlas sa snažil ku mne doľahnúť cez hlasnú hudbu. Otočila som sa jej smerom, kde som nakoniec uvidela nižšiu blondínu, ktorá mala na sebe uvoľnený úsmev, jej šaty boli mierne pokrčené, vlasy strapaté, líca ružové. Bola som rada, že si moja sestra užívala. Priala by som si, aby tu mohol byť aj náš starší brat, Brandon, ktorý sa odsťahoval pár rokov dozadu na druhú stranu kontinentu. Chýbal mi, ale chápala som jeho motiváciu sa odsťahovať.

,,Celý večer si sa mi nevenovala!" zakričala cez hudbu vyčítavým tónom, i keď som videla, ako sa jej na perách rozlieva úškľabok. Pri pohľade na tisnúcich študentov mi stúpla hladina úzkosti. Myšlienka na spotené telá a blízky kontakt toľkých ľudí pri mne mi prišlo nevoľno. Neznášala som davy, kluby, koncerty... Musela som byť buď príliš rozptýlená alebo opitá, aby mi ľudia nevadili do takej mieri, že by som išla do takej blízkosti s nimi.

,,To vôbec nie je pravda! Ty si sa nevenovala mne. Odkedy rodičia odišli som ťa ani poriadne nevidela. Len som tu v tichosti sedela, prípadne šla na balkón a popíjala džús. Nechcela som odísť, pretože som ti sľúbila, že ťa odveziem domov," povedala som mojej staršej sestre, ktorá oblapila moje plecia a široko sa usmiala. ,,Ako stredoškolské decko ako ty môže byť zodpovednejšie ako ja?" spýtala sa so smiechom, nad čím som sa len usmiala. ,,Ale prosím ťa."

,,Aj tak viem lepšie šoférovať ale!" Namietla. ,,Zatiaľ. Licenciu mám iba zopár mesiacov, takže si zo mňa nerob srandu! Aj tak v tomto stave je jasné, kto je lepšia voľba za volant," povedala som a postrčila ju lakťom. Ocitli sme sa na parkete a ja som začala pociťovať úzkosť, ktorá sa ma začínala zmocňovať. Alice vyzerala tak uvoľnene, čiže som sa rozhodla aspoň chvíľu tváriť, že mi v mojej hlave neblikali všetky možné výstražné svetlá. Pohybovala som sa do rytmu a na moment som sa pristihla, ako som s skutočne užívala túto chvíľu s mojou staršou sestrou. Ruky sa mi chveli, ale vidieť jej úsmev vo mne vyvolával radosť. Nie ale dostatočnú na to, aby som na parkete zostala o sekundu naviac. Žalúdok sa mi nepríjemne stiahol. Rútila som sa cez chodbu, s prosbou, aby som obsah môjho žalúdka nevyvrátila na drevenú podlahu. Pri zahnutí na dlhej chodbe som sa s niekým zrazila. Ucítila som chladnú tekutinu rozprestierajúcu po mojich staro-rúžových šatoch. Pohľad mi vystrelil nahor a ja som sa stretla so zelenými očami, ktoré ma prebodli ako dva ostré šípy.

,,Toto fakt sa môže stať iba mne... Prepáč, ponáhľal som sa a nejako som do teba narazil. Mrzí ma to. Tie šaty ti dám kľudne do práčovne, prípadne preplatím," povedal a jemne sa zasmial sa. Srdce mi bilo, taktiež mi nepomáhalo, že práve teraz sa ma dotýkal cudzí chalan. V očiach sa mi nahromadili slzy, ktoré si asi všimol, pretože svoje studené ruky pomaly odtiahol. Oči sa mu leskli od alkoholu, ale ladný úsmev, ktorý mu na tvári ešte pár sekúnd dozadu svietil, zmizol.

,,Ublížil som ti nejako? Si v poriadku?" Jeho tón hlasu sa zdal už triezvy a pohľad vážny.

,,Ja- Uhm- á-áno, som," povedala som trasľavo. Nespokojne som ho obišla a vošla do toaliet. Pohľad na moje šaty, obliate červenou tekutinou, ktorá sa podobala na krv, vo mne vyvolal iba väčšiu paniku. Predklonila som sa s hlavou sklonenou k umývadlu a snažila sa ukľudniť zbytočný strach a úzkosť, ktorú som v sebe spustila. V pozadí som počula otvorenie dverí. Nevedela som kto to bol, ale úprimne ma to nezaujímalo.

,,J-ja sa vážne ospravedlňujem za tie šaty! To preto si taká smutná? Boli veľmi drahé?" Zaznel hlas spoza môjho chrbta, kedy z jeho hlasu bola počuť opitosť o dosť viac, ako som si všimla predtým. Nestarala som sa o nejaké šaty. Iba som potrebovala ukľudniť moju hlavu, na čo mi nikto nedával dostatočný priestor. Dvere sa otvorili znova, ale tento raz som spoznala hlas, ktorý sa ozval. ,,Jully? Si v poriadku? Som ťa nejako stratila na tom parke- Michael?" Ozvala sa moja sestra. Znelo to, ako keby chlapca, čo ma oblial vínom, poznala.

,,Čo tu robíš s mojou sestrou? a to čo je, hah? Krv?" Spýtala sa Alice, ako keby po ceste sem stihla vypiť ešte zopár drinkov. ,,To je tvoja sestra? Tak t som nevedel. A čo tu robím? Tak nejako som sa s ňou zrazil na chodbe a vylial na ňu celý pohár červeného vína. Vážne som nechcel, ale tak nejako sa mi vrútila do cesty!" Povedal a zdvihol ruky do obranného gesta. Alice stála medzi otvorenými dverami. ktorých sa ledva držala. Až pri normálnom svetle som videla, ako veľmi opitá je. Možno by som sa na tejto situácii aj zasmiala, ale moje búšiace srdce v ušiach bolo príliš hlasné na nejaké iné myšlienky.

,,Michael! Ja ťa na chvíľu nechám sám a takto to dopadne? Nájdem ťa na ženských záchodoch, baliť ženy? To si až tak hlboko klesol?" Ozval sa prenikavý, hrubý hlas. Stŕpla som. Zastala som v pohybe. Nevedela som, prečo tento hlas znel povedome a zároveň ako veľká záhada, ktorú človek chce vyriešiť. V dverách sa zjavila silueta. Vysoká postava zaujala môj pohľad. Muž, alebo skôr chlapec v mojom veku stál vo dverách, v bielej košeli a čiernych nohaviciach. Jeho kučeravé vlasy, ktoré padali do jeho belasých očí do mňa zapadli ako posledný diel zložitej skladačky. V jeho pohľade sa skrývali otázniky, pričom som sa pristihla, ako nedokážem čítať žiadnu jeho emóciu. Tvár mu zdobil nepriestrelný neutrálny pohľad. Pri pohľade na Michaela, som videla, ako mu jemne pozdvihlo kútikmi a v očiach sa mu zjavila nepriama neha. Vo vzduchu bolo cítiť divné spojenie medzi dvoma prítomnými. Bola medzi nimi aj nejaká podoba alebo sa mi to iba zdalo? Možno by to dávalo zmysel, keby boli nejaká rodina.

,,No vidíš, presne sa mi tu hodíš, bratček," povedal Michael. Tak predsa boli rodina. Michael sa k nemu priblížil a pomaly ho chytil za rameno.

,,Tu pomôž tejto mojej obeti, ktorej som nechtiac vylial víno na šaty a ja tuto s Alice idem na ďalšiu rundu. Snáď to tu zvládnete!" Povedal smelo a s rýchlym zamávaním si prehodil ruku cez Alicine plece a stratil sa v tmavých chodbách vedúcich bližšie k prebiehajúcej párty.

Pozrela som sa na chlapca, ktorý mi opäť venoval jeden z jeho chladných pohľadov. ,,Ospravedlňujem sa za môjho brata, asi som si mal dávať väčší pozor na to, koľko toho vypije," povedal mi a zadíval sa na moje obliate šaty. Chcel sa priblížiť, ale reflexne som cúvla dozadu. Venoval mi zmätený pohľad. ,,Ublížil ti nejako? Máš niekde nejaké črepy, alebo ťa zhodil, bolí ťa niečo?" vyhrnul na mňa niekoľko otázok naraz. Zastrčila som si za ucho moje pravdepodobne strapaté vlasy a jemne pokývala hlavou. ,,Nič mi nie je," povedala som tichým hlasom. Ruky sa mi stále chveli, ale musela som povedať, že mi už bolo lepšie ako pred pár minútami. Nevyzeral, že mi veril slová, ktoré som povedala.

Rozhliadol sa po miestnosti a mne sa dokonale ukázali jeho tetovania. Jedno som si všimla za uchom, ďalšie vytŕčalo spoza rozopnutých gombíkov na košeli, a niekoľko ďalších na rukách. Jeho sánka bola ostrá a bol vcelku atraktívny. Ale jeho prísny pohľad, ktorý sa viac podobal na arogantný ma štval. Ruky si založil na hrudi a znova sa na mňa pozrel. ,,Dobre, ako myslíš. Ja som sa keď tak pýtal, či si v poriadku," povedal a s posledným chladným pohľadom si ma obzrel a napokon opustil miestnosť.

Vydýchla som kyslík, o ktorom som ani nevedela, že som ho zadržiavala a pozrela sa na moju bledú tvár v zrkadle.

Čo bol tento chlapec zač?