Jahodový Dážď ✔

V. Návrh

„Pomaly umiera ten, kto necestuje, nečíta, nepočúva hudbu, kto vo svojich očiach nevie nájsť čaro."

| V. Návrh |

Škola ma nikdy nebavila, buďme úprimní, a aspoň prestávky na obed ma trochu vytiahli z tejto nechutnej pochmúrnosti hodín, no nebola to zrovna výhra, keď som na obed nemala ani s kým ísť. Max dnes nebol v škole, ale dôvod som zabudla, čo už, a na Lis som bola nielen nahnevaná, ale i tak na obedy nechodí, keďže má alergiu na väčšinu jedál, ktoré u nás podávajú.

Keď som si zobrala obed a namierila pri jeden z prázdnych stolov, nezaujímala som sa o okolie, tak som si dala do uší sluchádla skôr, ako nejaký môj dotieravý "kamarát" stihol zabrať miesto oproti mne a začal vyprávať veci o ktorých som nechcela počuť.

V ušiach mi hrali melódie Arctic Monkeys, prežúvala som obed, ktorý po dlhej dobe nebol na dávenie, nad čím som vnútorne zajásala.

Po pár hltoch som periférnym videním spatrila osobu, ktorá si oproti mne sadla. Nemala som chuť podvihnúť hlavu, no vedela som, že to je chlapec a že dotyčný si sadol bez tácky na obed, takže mi bolo jasné, že som objektom záujmu.

Podvihla som svoj pohľad, ktorý sa nakoniec zaboril do niekoho známeho... Ako vždy na jeho perách hral úšklabok, kučery mal neupravené, no i tak vyzerali dobre, mikinu futbalového tímu, v ktorej hral pozíciu útočníka, mal pokrčenú prehodenú cez ramená, až nakoniec jeho povrchnosť, ktorú si nedalo nevšimnúť, lesknúcu sa v jeho očiach.

,,Harry Dallas," povedala som povrchne, keď som si vybrala z uší slúchadlá, ktoré ma pred týmto sukničkárom neuchránili.

Aká škoda.

,,Osobne," uškrnul sa.

,,Čo by si potreboval?" Premeriala som si ho. Mykol plecami, oprel sa rukou o stôl tak, aby bol mojej tvári bližšie. Nemala som ho rada, už len z dôvodu, že patril medzi sukničkárov našej školy. Možno preto som sa ho stránila a nemala som rada, že bol v Maxovej spoločnosti. Ikeď som o Maxovi nepochybovala, bolo tam niečo, čo mi dávalo nepríjemný pocit, že sa so svojou bandou sukničkárov stále baví.

,,No čo, stále si si nerozmyslela moju ponuku?" Spýtal sa ma s úškrnom a ja som na polovici cesty s vidličkou v ruke zastala v pohybe.

Áno, stále ho to neomrzelo. Miloval mi dávať nepekné návrhy, hlavne vtedy, keď nebol na blízku Max, pretože vedel, že by od neho ihneď dostal na hubu, keby o tomto celom vedel, no nepotrebovala som mu o tom hovoriť.

,,Harry, ani som o tom nezmýšľala... Mám Maxa," povedala som a s vidličkou pokračovala ďalej, až som si do úst vložila nové sústo.

,,Donútil by som ťa kričať," povedal.

Zabehlo mi. Začala som kašlať, musela som sa napiť, aby som prehĺtla ten kus cestovín, ktorý mi zabehol vďaka tejto jeho poznámke. Bol perverzný. Strašne moc. Ale čo by sa dalo čakať od pomaly devätnásť ročného sukničkára, ktorý striedal baby častejšie ako ja ponožky?

,,Prestaň," zamrmlala som, pretože i keď mi táto ponuka nebola po chuti, moje telo patrične reagovalo. Moje dlane sa začali potiť, nepríjemne mi skrútilo žalúdok, pretože som často nepočúvala tento typ poznámok a moje hormóny o to netrpezlivo žiadali. Ja som o to ale nežiadala.

,,Ver mi, neprestával by som, dokým by som nemal celý doškriabaný chrbát a ty by si sa podomnou nezvíjala ako had od slasti... Bol by som lepší ako Max," posledné slova šepol, ale to už som sa nahnevala.