Jahodový Dážď ✔

XXXV. Tréma

,,Život je samé prekvapenie. Ak vás život neprekvapuje, nemyslíte, že nežijete?"

| XXXV. Tréma |

Moje nohy boli ako želatina. Ledva som vystúpila na pódium, aby som sa nestrepala. Nesmelo som uchopila mikrofón. Pozrela som sa na Tylera. Poslal mi vzdušný bozk, nad čím som sa okamžite zasmiala. Keď som sa pozrela na Sebastiana, ten mi ukázal vztýčený palec, nad ktorým som len vďačne prikývla. Bryce len súhlasne pokýval hlavou. Keď som zastala zrakom na Lucasovi, pozrel sa na mňa pohľadom plným lásky, až sa mi z toho rozleteli motýle do celého tela. Usmial sa na mňa. Úsmev som mu nesmelo opätovala a mikrofón zastrčila do stojana. Pomaly som započula prvé tóny piesne a začala si spievať melódiu, len potichu na začiatok. Pomaly sa to celé rozbehlo a tréma odpadla. Prvé pesničky boli hrozné. Spevácky snaď nie. Časom som sa do toho vžila, až som poskakovala po pódiu, obchádzala Lucasa, Bryca a Sebastiana. Užívala som si to. Hlavne vtedy, keď som sa mučivo naklonila k Lucasovi pri jednom refréne a dav začal šalieť. Texty mi išli prirodzene, ako keby som ich mala napísané v hlave snáď niekoľko rokov.

Keď sme odohrali asi dvanásť pesničiek, rozhodli sme si dať prestávku. Zaliezli sme do zákulisia, kde som okamžite chmatla po vode. Napila som sa, aby som zahnala smäd a začala sa ovievať rukami. Až teraz som si uvedomila, aké mi je teplo.

,,Jully, si si istá, že si nikdy predtým nevystupovala?" Spýtal sa ma Tyler. Zasmiala som sa. ,,Neboj sa, som si na tisíc percent istá, že nie," povedala som.

,,Nevyzeralo to tak. Vieš to s davom, ide ti to. Patríš na pódium," povedal Bryce. Vďačne som sa na neho usmiala a potom zrak presunula na Lucasa. Bol celý spotený, ako keby ste ho obliali kýblom vody. Zasmiala som sa na ňom a hodila po ňom flašku s chladenou sodou.

,,Nechceš to celé spievať za mňa?" Spýtal sa. ,,Úplne v pohode by si to totiž vedela prevziať," povedal, keď sa ku mne priblížil. ,,Je tu vlastne ten chlap, čo vás má presláviť?" Spýtala som sa odveci. Všetci prikývli.

,,Videl som ho stáť pri bare," povedal Sebastian a spoločne sme sa začali približovať k plachte, ktorá oddelovala zákulisie s pódiom. ,,Tam sedí, červená kravata, oblek, modrá košeľa," povedal mi Sebastian. Najprv som hľadala, no potom keď som ho uvidela..

Oblial ma studený pot. Kolená sa mi roztriasli a dych zasekol v hrdle. Tie spomienky mi vlepili takú silnú facku, že mne sa zatmelo pred očami a v ten moment som stratila rovnováhu a švihla so sebou na zem. Zostala som sedieť vykoľajená, s trasúcimi kolenami a strachom, ktorý zaplavoval každý centimeter môjho tela.

,,Jully, preboha, si v poriadku?" Dolahol pri mňa Lucasov naliehavý hlas. Neuvedomila som si, že plačem, pokým mi neutrel z líc slzy. Všetci chalani sa naôkol mňa postavili.

,,Ja-ten-to... Lucas," vydýchla som a prikryla si ústa rukou, keď som zistila, čo som zapríčinila. Celé telo sa mi dvojnásobne rozriaslo. Postavil ma a donútil ma, aby som sa posadila na sedačku.

,,Napi sa," prinútil ma. Nesmelo som sa napila a pozrela sa do jeho sivých očí. Črtala sa v nich čistá obava.

,,No ták, Jully," povedal mi starostlivo. Prehĺtla som všetku nostalgiu a spomienky, aby som mu aspoň čiastočne mohla povedať, čo ma prinútilo k takejto reakcii.

,,Ten muž, čo vás má presláviť..." začala som, pričom som sa pozerala do jeho sivých očí. ,,Je Eliasov otec," šepla som.

Lucas na mňa vypleštil oči. Chalani nechápali, nemali totiž ako.