Jahodový Dážď ✔

Zbierka básní

Si moja Luna, ó spasenie Venuše
Svieti mesačný svit do mojej duše
Niet prazdnejšej hlavy pod tým mesiacom
Ozvena v nej, šíriaca sa mrazom.
Tak myšlienky, jediný môj spoločník
Neodchádzajú, pre nich nejestvuje zánik.

.

V tvojich očiach sa topim
Láskou k tebe horím
Je to tak trošku klišé
Že v tom oceáne idem nižšie a nižšie

.

Ten hnev, tá vášeň
Čo verše, to báseň
Čo oči, to duša
Sťa osud ma skúša?
Čo bolesť, to rana
Čo stĺp, to vrana
Čo oči, to zeleň
Čo noc, to deň.

.

Dve duše, v tme sa stretli
A niečo zatajené si pošepli
Noc priniesla pocity zmiešané
Je to tak trochu pojašené
No i tak to chcem zažiť znova
Ty, ja, hudba a nočná obloha.

.

Len dve slová na opis nej by boli
Prvé by som povedal jahody.
Nielen že jej pery farbu takú mali
Ale jej vlasy neraz tak voniali.
Druhé by som dážď zvolil
Roztržitá ako búrka, nejeden by privolil.
Preto inak ju nazvať neopováž
Nijak inak, len jahodový dážď.
I keď jej pery neboli mnou ochutnané
Zaiste su ako jahody sladké
A tak len zaspávam s tou myšlienkou
Opojený neokúsenou príchuťou.

.

Búrka v očiach každým razom
Obleje mi telo celé mrazom.
Nielen tie slová mi dych vyrážajú,
No činy tvoju povahu odrážajú.
Niet toho čo som videla na začiatku
Ujistujem ťa, už to je na poriadku.
Všetky tie pocity, sťa by nejestvovali
Tvoj jahodový dážď ťa zdraví

.

Nevadí mi sedieť tam, v tom chlade
Kým jahodový dážď doprevádza ma všade
A tak len v tichosti tam sedíme
Čakáme, pokým do tmy vidime
A čas ubiehať necháme
Pretože my s časom sa nehráme.

.

Niekedy si prajem, byť v tom objatí
Doslova, doslova že naveky.
Nemusíš sa triasť, veď ťa držím
Pri tvojom trápení, s tebou trpím.
No dovoľ mi to, čo som chcel posledne
Ak teda svedomie, ťa nedobehne.
Sľubujem ti, dám ti všetky dôvody
Že väčší zmysel dávame spolu ja a ty.

.

Boli sme len ja a ty
Myslela som si, že naveky.
No dnes sa moje srdce láme
Pozerám sa na fotky známe.
Cítim tie city dávne
Ten čas.. Bolo to snáď márne?
Nezaslúžiš si tie slzy, tú bolesť
Myslela som, že už si nedržíš svoju povesť.
No ty si mi ukázal presný opak,
Že stále si ten nenapraviteľný hlupák.

.

Jedno slovo, jeden cit
S istotou ho nevie opísať nik.
Je to výbuch emócii,
Cit plný lásky a moci.
Sťa ho viem opísať ja?
Je to pre mňa cesta neznáma.
Serpertíny neznámeho kúzla,
Čo robia zo mňa blázna.
Neviem, či ten pocit smiem vlastniť
Prinesie buď rozkvit alebo zánik.
No to všetko ma k nemu láka
Divoká, neopísateľná láska.

.

Slzy ti nepristanú, priznám sa,
Je to ťažké tak na teba pozerať sa.
No ujisťujem ťa dnes ako včera
Že vždy tu budem len pre teba.

.

A vtedy, keď som ochútil tie jahody
Neexistoval nik iný ako ja a ty.
Sľúbili sme si spontánnosť, jahodový dážď
Miestami sa mi ustrachaná zdáš
No neboj sa, nikam sa ja nenáhlim
Len dúfam, že sa z teba nezbláznim
Pretože už teraz viem, že chutia mi jahody
A poznám len jedinú, ktorá tak chutí, si to ty
No i cez to sa snažim ovládnuť svôj hlad
No vráti sa vždy, keď venuješ mi pohľad.

.
Tisícimi slovami vyjadriť to viem,
No to neznamená, že ich poviem.
Stačí len pár dotykov a bozkov,
A zabudol som na tých tisíc slov.
Jahodový dážď, nač nám slova sú,
Keď bez nich vieme vypočuť dušu.
A tak nepoviem ti dnes, čo som chcel,
Nepoviem ti, čo som tisícimi slovami  myslel
Neboj sa, jahodový dážď, dozvieš sa to,
No zatiaľ tu vnímajme iba to ticho.
Ticho, ktoré pritiahne naše pery,
Že mám pocit ako zbláznený.

.

Viem, že som občas zbabelý,
Občas zamilovaný raz zbláznený,
No jahodový dážď, je to tebou,
Som z teba zamilovanou ženou.
Správam sa skutočne ako romantik,
No chcem si zapamätať každý okamžik,
S tebou cítim tie zvláštne city,
Vždy keď nastanú tie okamihy.
Tvoje pery, sťa jed mocný,
Čo opantáva moje kosti.
Takže zakaždým, kedy cítim tvoje pery,
Prajem si byť s tebou len naveky

.

Každý jeden deň, objaví sa v mojej hlave,
Práve vtedy keď na mňa mesačný svit sadne.
Rozmýšľam nad tými jahodami sladkými,
Perami krásnymi a plnými.
Každá jedna noc a myšlienky na ňu,
Popletú mi načisto hlavu.
Preto musím ju vidieť znova,
Stáva sa z nej moja droga.
Neviem sa jej nabažiť, chcem jej viac,
Pretože jedine ona je moje slnko i mesiac.
Nezáleží na ostatných, tí sú nepodstatní,
Ku môjmu životu sme len ja a ty potrební.
Preto dnes, zajtra ako aj včera,
Nechaj starosti unášať do vetra.

.

Netušil som, že príde tento deň
Vlastne sa mi tým splnil sen.
Milujem opäť, ako kedysi
Možno tu práve trepem nezmysly.
No verte mi, milujem ako nikdy,
Silné city k nej mi vznikli.
Milujem jahodový dážď celým mojim telom
Kvôli nej sa v mojom živote stal prelom.
Pre to dňom, nocou, proste navždy
Budeme spolu unášať sa v daždi.

.

Každý jeden deň, myslel som na tie jahody,
Sľúbili sme si, že budeme spolu naveky.
No ty si odišla, keď si ma potrebovala,
A tak si zúfalosti podľahla.
Čakal som, že sa objavíš, deň čo deň,
A ani po roku som nestrácal nádej.

Básne sú pod autorským právom-mojím. Mnou vymyslené básne prosím bez môjho povolenia nepoužívajte.