Jahodový Dážď ✔

XVII. Horúčava

,,Keď niekomu niečo chceme dokázať, položte si otázku, kto na tom lipne viac. Vy alebo ten druhý?"

| XVII. Horúčava |

Nikdy som si nemyslela, že bude uvažovať o rozchode s Maxom.

Po jeho poslednom výstupe som rozmýšľala, dosť. Nedalo mi to spávať. Stále som si v hlave prehrávala ten rozhovor a rozmýšľala, či som ja ta zlá. Vedela som, že celá táto vec s Lucasom už zachádzala ďaleko, ale stále sme nerobili nič zlé. Stávali sa z nás dobrí priatelia. Neviem, z akej perspektívy to vnímal Max, ale povedzme si úprimne, zašiel ďaleko. Prehľadával mi šuflíky... Čo keď si čítal všetky moje básne a pocity v nich? Mal na to vôbec čas, pokým mu dochádzalo, že sú tam nielen moje básne? Pýtala som sa samej seba otázky, na ktoré som si nevedela odpovedať.

Mala by som sa s ním porozprávať. Dnes som sa vôbec s ním nebavila. Najprv sa na mňa hneval, usúdila som z jeho zamračených pohľadov, ale keď uvidel, že skutočne je on ten, čo by sa mal ospravedlniť, sprevádzali ma len jeho ľútostivé pohľady.

,,Potrebujem s tebou hovoriť," zastavila som Lis po poslednej hodine. Bola prekvapená, pretože aj ona bola oboznámená s mojim zdravotným stavom. Najprv sa začudovane zatvárila, no potom mi venovala široký úsmev.

,,Jasné, môžeme zajsť na kávu," vrúcne ma chytila za rameno. Ona vždy vedela, kedy potrebuje priestor a kedy sa má votreť do môjho života. Milovala som to dievča. Pomaly sme v tichu začali kráčať k neďalekej kaviarni. Počkali sme si, kým budeme mať pred sebou šálku horúcej tekutiny, tak ako sme to robili vždy. Pokým nám nedoniesli našu obiednávku, ani sme necekli.

Keď som v ruke už zvierala šálku kávy, Lis sa na mňa skúmavo zahľadela.

,,Tak, čo sa deje?" Spýtala sa. Oprela sa o svoje lakte sa skúšala niečo z môjho polomŕtveho pohľadu vyčítať. Dnes som vôbec nespala... Budem si musieť zdriemnuť poobede...

Vyrozprávala som jej všetko. Od Lucasa až po včerajší Maxov výstup. Neprerušovala ma a ja som za to bola rada. Dohovorila som a ona sa skúmavo na mňa zahľadela.

,,Takže čo sa teraz premáva tvojou hlavou?" Spýtala sa ma zamyslene. Povzdychla som si, ale povedala som jej, v čom si neviem rady.

,,Neviem, či chcem ešte s Maxom chodiť... Furt sa hádame a keď ja neviem.. Pochybuje o mne." povzdychla som si. Skutočne som nevedela, ako to bude medzi nami pokračovať ďalej.

,,Miluješ ho?" Spýtala sa ma narovinu. Ošila som sa nad jej otázkou. ,,Áno... Áno milujem ho stále neskutočne moc, vždy sa rozpúšťam pri pohľade do jeho očí, mám chuť ho vždy obímať a bozkávať," povedala som jej rozhodne. Odpila si veľký dúšok kávy.

,,Tak mu to dokáž," povedala mi stoho. Skrčila som obočie, pretože som nechápala, čo tým má na mysli.

,,Ako mu to mám dokázať?" Spýtala som sa jej. Jednoducho mykla plecami a zadívala sa na mňa jej očami.

,,Vyspi sa s ním," odpovedala mi. So skrčeným obočím som sa oprela o operadlo a rozmýšľala, či je to dobrý nápad.

,,Bude to pre neho jasný náznak toho, že by si ho nepoviedla. Priprav sa, niečo pekné si obleč, ale nesíl to. On rýchlo povolí, ale nemôžeš zabudnúť, že celý čas to môžeš mať pod kontrolou. Vie, že to pre teba bude omnoho dôležitejšie a tým ho predsvedčíš, že ho miluješ," povedala mi. Zaváhala som nad jej nápadom. Nevedela som, či to je dobré rozhodnutie.

Pravdepodobne to na mne videla, že sa mi tento nápad nepozdáva. Cez stôl sa napriahla po mojej ruke a jemne ju stisla. Usmiala som sa na ňu. Potom sa povzbudzujúco usmiala aj ona a ja som si povzdychla.