Jahodový Dážď ✔

XXXIV. Wires

,,Paradox je to, že tí ktorí by trému nemali mať ju majú a tí, ktorí by ani vystupovať nemali majú nezdravého sebavedomia až až."

| XXXIV. Wires |

,,Dnes máme koncert... Je to niečo trošku iné," povedal mi Lucas, keď sme zaparkovali pred mojim domom. Nechápavo som sa na neho pozrela. Povzdychol si.

,,Príde nám tam jeden muž... Totižto sme mu poslali náš album a je rozhodnutý nás presláviť," povedal. Stiahlo ma nepríjemným pocitom. Nechcela som to. Už len z toho princípu, že po Lucasovi pôjde neskutočne veľa dievčat. Áno, priala som im to, boli talentovaní. Ale najhoršie bolo to, že som sa nevedela rozhodnúť, či sa mám radovať.

,,Prajem vám to, skutočne. Ale bojím sa, keď sa naozaj preslávite. Zmeni ťa to. Tá sláva. Každého by to zmenilo. Takže otázka je, či to nezmení aj tvoj pohľad na mňa." Sklopila som zrak nadol.

,,A čo keby si sa preslávila s nami?"

,,Nie," odpovedala som ihneď. Bola som na to príliš nenápadná a hanblivá. Pri predstave mňa na pódiu sa mi skrútil žalúdok.

,,Mám stretko s chalanmi za asi dvadsať minút v byte. Mohla by si ísť so mnou a skúsiť si s nami zopár pesničiek. Večer začíname hrať. Jully, netvár sa na mňa tak," upozornil ma. Mračila som sa. Nesúhlasila som s tým. Ale čo som mala robiť?

,,Idem sa domov aspoň ukázať. Už to bude skoro dvadsať hodín, čo ma nevideli." Zasmiala som sa. Nahla som sa k nemu a dala mu letmý bozk na pery. Otvorila som dvere od auta a vkráčala do domu.

,,Neradujte sa, že som doma, hneď totiž odchádzam!" Zakričala som miesto pozdravu. Prv sa pri mne zjavila mama.

,,Ahoj zlatko, ako bolo?" Spýtala sa. Mykla som plecami. ,,Dobre, veľmi dobre," povedala som, radšej nevnímajúc zážitok z dnešného rána. Úsmev som mame opätovala a vyšla hore schodami. Šaty zo včera som zo seba v momente zhodila.

Rozmyšľajúc som sa obhliadla, do čoho za prezliečiem.

Dala som si čierne roztrhané rifle, čierne tielko a cez to prehodila károvanú čiernobielu košelu. Na nohy som si obula nový pár podpätkov. Nikdy som ich nenosila kvôli Maxovi. Už len z dôvodu, že som sa mu takmer vyrovnala výškovo, ale nemal to rád. Prišlo mu to príliš ľahké.

Lucas bol odomňa o dosť vysoký, no nemal potrebu mi nič zakazovať. I keď sme boli spolu menej ako dvadsaťštyri hodín, už teraz som vedela, že takého niečoho sa nedočkám. Nepripadal mi ako ten typ.

Do vaku som si pribalila ponožky s teniskami, keby som nevládala už stáť na ihličkách, i keď som v nich nemala problém vydržať aj celú noc. V rýchlosti som si na pery naniesla trochu rúžu a na mihalnice maskaru, vlasy si zopla do drdola a v takom stave som odchádzala z domu. Mame som v skratke vysvetlila, kde pravdepodobne prespím a prečo.

Keď som nastúpila do auta, zabodli sa do mňa tie sivé oči.

,,Čo je?" Spýtala som sa, pokým na mňa očarene hľadel.

,,Obliekla si sa ako na rockový koncert," povedal. ,,Nemala som to v úmysle," priznala som sa s jemným myknutím pliec. Pokrútil nadomnou hlavou a položil na moje koleno ruku. ,,Si nádherná," pošepol mi a polapil moje pery. Vnútro sa mi zalialo tým pocitom ako vždy, až som mu bozk opätovala. Po chvíli sa odtiahol a tak sme sa pohli z miesta.

Keď sme prišli do bytu ruka v ruke, žilo to tam. Chalani zrejme už začali. Keď sme sa zjavili v známej miestnosti, ihneď sa na nás pozreli. ,,Ale ahojte hrdličky!" Zakričal Sebastian. Prekrútila som nad ním očami a pomaly Lucasa pustila.