Jahodový Dážď ✔

XXII. Slzy a slzy

,,Ľudia, ktorí ťa doženú do zúfalosti, boli kedysi zdrojom tvojej lásky."

| XXII. Slzy a slzy |

,,Jak si to vravela? Štyri kakaa a koľko tej múky?" Spýtala som sa s telefónom pri uchu, popritom zvierajúc dané ingrediencie v rukách.

,,Jully, sú tri ráno, bež spať.." zamrmlala mi unavene Lis do mobilu. Zamračila som na misku podomnou, ako keby to bola Lis a odpovedala som jej do telefónu.

,,Ale keď ja nemôžem spať," zamrmlala som. Z druhej strany som počula povzdych.

,,Zajtra vstávame do školy... Vlastne dneska... No to je jedno, jeden kakaa a tri múky. A už mi nevolaj, chcem spať," zamrmlala unavene a zložila hovor. Uškrnula som sa a dané ingrediencie si nasypala do pripravenej misky. Áno, o tretej ráno som robila koláč. Mala som žalúdočnú nervozitu kvôli jednej jedinej osobe, ktorej som mala čeliť v škole. Mala som strach, že ma jeho sladké reči spracujú a ja mu budem chceť odpustiť. Bála som sa nielen môjho hnevu, ale aj sĺz. Bála som sa, že keď uvidím jeho tvár, dolahne na mňa všetká bolesť, ktorú mi Lucas pomáhal potlačiť.

Lucas... Nevedela som, prečo toto celé robil, ale vedela som, že ho budem musieť sklamať, že nezamilujem sa do neho. Určite nie po tomto, kedy je moje srdce na kusy, kvôli Maxovi. Opäť mi vyhŕkli slzy do očí. Stále mi po rozume behali všetky tie veci. To ako som bola naivná. Trhane som sa nadýchla, aby som zahnala všetku frustráciu a pridala hlasitosť hudby o dvadsať percent. Povzdychla som si a snažila sa nemyslieť na texty piesní, ktoré sa mi až príliš podobali na nielen Maxa, ale na celú túto aféru.

Will you end my pain?
Will you take my life?
Will you bleed me out?
Will you hang me out to dry?
Will you take my soul in the midnight rain?
While I'm falling apart
While I'm going...

Počúvala som slová. Začala som cesto miešať o niečo silnejšie, i keď bolo vymiešané dostatočne.

,,Hajzel," zamrmlala som a šlahla s varechou do umývadla. Nahnevane som cesto vyliala na plech a vložila ho do rúry. Sadla som si na zem a v rukách zvierala mobil. Hypnotizovala som pohybujúce sa slová názvu pesničky, pokým sa nezmenili na iný. Povzdychla som si a otvorila poznámky začatej básne.

Jeho duša, hodná štyroch slov
Ovplyvnené váhou jeho hriechov.
Prvé by bolo zlosť, za pocit nezvláduteľný
Ktorý sa snaží nevidieť nejeden zaľúbený
Druhé by bola moc, sťa oheň pálivý
Ktorý ovláda kruh bláznivý
Tretie znie jednoducho, je to sebeckosť
Ťažko si sa snažil ju skryť za žiarlivosť
A to štvrté zvučí sťa ozvena
Je to manipulatívnosť zákerná
Metal si so mnou zo strany na stranu
A naivne si to pokladal za lásku.

Vzdychla som si. Neviem, koľko som na tej zemi sedela, ale precitla som až v momente, kedy mi zapípal časovač, aby som vybrala upečený koláč. Koláč som vybrala, nakrájala a ešte horúci vyklopila na tanier. Vybehla som do mojej izby a vyliezla na strechu. Síce bolo vonku chladno, no koláč ma dostatočne zohrieval, keďže sa z neho ešte parilo.

A tak som tam sedela, s chladnúcim koláčom v lone. Sem tam som si z neho zobla, ale vo väčšine som pozerala na nebo plné hviezd.

A takto som prebdela až do samého rána. Viečka sa mi pomaly zatvárali, ale keď som uvidela čas na mobile, vedela som, že nesmiem ísť spať. A tak som sa pomaly prichystala, naraňajkovala a vyrazila do školy. Moja chôdza bola unavená a pomalá, pretože som skutočne nespala ani desať minút, no vedela som, že keby som skutočne išla spať, budem ešte viac zlámaná alebo vôbec sa už nezoberiem do školy. Unavene som vkročila do školy. Z drdolu mi vyselo kopu strapatých vlasov, pod očami som mala určite veľké fialové vačky. Ruky som mala zastrčené vo veľkej mikine, zakrývajúc moje čierne rifle minimálne pod zadok. Keď som vošla do školy, kopu ľudí sa na mňa otočilo. Niektoré pohľady boli ľútostivé, niektoré zvedavé a iné zaujaté.