Jahodový Dážď ✔

XXIX. Sweater Weather

,,Niekedy by ste sa mali pozrieť na veci z iného uhla. Už len z toho princípu, že sa vám z neho môžu zapáčiť."

| XXIX. Sweater Weather |

,,No téda, Lucas zabodoval."

,,Toto je prvá baba od Grace, čo tu zostala cez noc... Čo sa deje? Zrejme je mu už dobre."

,,Držte huby, však ich zobudíte.."

Ozývali sa tri hlasy po miestnosti. Ošila som sa a primkla sa k Lucasovi bližšie. Nakoniec teplo jeho tela zmizlo a ja som zostala zvierať prikrývky. Cítila som, ako ma pohladil po tvári.

,,Vy ste šľahnutí. Nechajte ju ešte spať, keď mňa ste zobudili.."

A opäť som upadla do spánku.

Po tom, ako som sa zobudila, som sa zmätene obhliadla po miestnosti. Matne som si spomínala na to, ako Lucas odišiel z postele. Na stolíku ležali nejaké čisté veci. Navliekla som si tričko, ktoré mi stiahalo až pod zadok, kraťasy zo včera a ponožky, ktoré tu zrejme nechal Lucas aj s tričkom. Napravila som si strapatý drdol a pomaly pootvorila dvere. Včera som vôbec nemala čas si byt porozhladnúť. Moderný, priestranný byt do rockového štýlu s obrazmi slávnych kapiel na stenách. Keď som vykukla z dvier na chodbu, z pravdepodobne kuchyne vychádzal ruch. Pomalým a neistým krokom som sa tam vydala. Prešlapovala som ustrachane, až som napokon prišla do danej miestnosti.

Tyler a Bryce sedeli na gauči, Sebastian sedel za barom a Lucasa som zaregistrovala v kuchyni. Pridusene som si vzdychla. Nielen že vôbec neviem, ako reagovať, ale stála som pred nimi len v tričku a kraťasoch. Bolo mi trápne a nepríjemne, no i cez to som sa ozvala.

,,A-Ahojte," zakoktala som. Hlas sa mi roztriasol a nevedela som, čo robiť s rukami. Napokon sa na mňa všetci prítomní pozreli.

,,Dobré ránko, poď si sadnúť, spravil som ti kávu," ozval sa Lucas. Bola som mu vďačná, že ma nenechal stáť v tom tichu. Neisto som prišla a sadla si vedľa Sebastiana za bar. Do ruky som zobrala šálku a priložila si ju k perám.

,,Si asi prvá, čo vie po noci s Lucasom chodiť," poznamenal Tyler. V momente mi káva zabehla a ja som sa rozkašľala. Lucas vypleštil oči, no viac som už nepostrehla, pretože ma Sebastian začal búchať po chrbte, keďže som sa stále drhla kávou.

Po tom, ako mi Lucas podal pohár vody a ja som sa napila, už bez kašľa som sa zahladela do stola. Nemala som im na to čo povedať. Jediné, čo sa mi hnalo hlavou bolo to, že koľko asi Lucas vystriedal dievčat.

,,Idiot. Nespali sme spolu," ozval sa Lucas. Pokrútila som šálkou a cítila, ako mi v hrdle naviera hrča. To, čo sa medzi nami s Lucasom stalo... Pripadalo mi to také vzdialené... Nevedela som prečo.

Povzdychla som si a postavila sa od stola. Odišla som z tade preč. Zrazu som žiarlila na všetky tie dievčatá, ktoré prešli cez Lucasovu posteľ. Zachvátili ma obavy, že čo keď aj on bol sukničkár? Čo keď nie som jediná, o ktorú má záujem? Alebo aj on sa chce celý čas so mnou vyspať? Keby chcel, tak skutočne by to včera spravil, ale on to neurobil. Povzdychla som si a načiahla sa po mojej riflovke, ktorá bola prehodená cez stoličku a vynorila z nej mobil. Bolo pol desiatej ráno. Žiadné správy, zmeškané hovory, nič.

Pozerala som do telefónu a rozmýšľala. Neľutovala som včerajšok. Len som z toho mala divný pocit. Max ma netrápil, skutočne nie. Jediné, čoho som sa nevedela zbaviť bol ten pocit, čo mi zovieral žalúdok. Nemala som sa za čo cítiť zle. Ale nevedela som si pomôcť. Dvere izby sa potichu otvorili a ja som privrela oči.