Jahodový Dážď ✔

XXVIII. Napätie

,,Je rozdiel medzi sexom a milovaním. Ten čo sa chce milovať, pochopí, keď odmietnete."

| XXVIII. Napätie |

Ten zvuk gitary vo mne rozprúdil neznáme brnenie. Ten pocit bol úžasný. Ľudia začali hlavou hýbať do rytmu a ja som si nemohla pomôcť a po chvíli som sa pridala aj ja. Moje vnútro sa začalo chvieť. Po úvodných tónoch skladby sa Lucas načiahol po mikrofóne. Stále hrajúc na gitaru priložil pery blízko k mikrofónu a na chvíľu sa na mňa pozrel. Doširoka sa na mňa usmial a potom zrak sklopil ku gitare.

,,Girl, you and I've been together
For as long as I can remember
We've come too far to throw it all away
But you tell me that you're leavin'..."

Prešla mnou elektrina. Jeho hlas sa rozvučal celým podnikom. Cítila som, ako mi zovrel žalúdok. S vypleštenými očami som sa otočila na Riu, ktorá súhlasne prikývla. Nedokázala som to ovplyvniť, ale začala som sa usmievať ako šlahnutá.

,,Oh and I just can't believe it
You know I'd do anything if only you would stay
So if you love me, then don't leave me
Don't throw it all away
Baby, I'm beggin' you, please."

Keď posledné slovo vytiahol vysoko, jeho hlas sa nezlomil, práveže zvučal ďalej a držal tón. Naskočili mi zimomriavky. Jeho hlas bol atraktívny. Nielen jeho hlas. To, ako prežíval tu pieseň... Neviem si predstaviť tie emócie, keby spievali ich vlastnú pesničku. Túto pesničku som napodiv poznala veľmi dobre. Keď prišla ďalšia sloha, jeho sivé oči sa zapichli práve do mňa. Všetko to spieval na mňa. Povoľky som srkala cez slamku môj nápoj, no i tak som sa nevedela zbaviť úsmevu.

Cítila som, ako moje vnútro trepotalo. Tento pocit som necíla strašne dlho. Ale bola som zaň veľmi rada. Práve v týchto momentoch som nemyslela na Maxa, Eliasa, nikoho. Myslela som len na Lucasa, ktorý mi do očí spieval verše piesne, na pocity, ktoré mi zvierali celé vnútro a tá myšlienka, že skutočne môžem k Lucasovi niečo cítiť. Len príliš som všetky tie myšlienky na neho odkladala na stranu. Teraz som už nemala dôvod. Vedela som, že by som sa mohla do neho bezhlavo zamilovať bez problémov. A vedela som aj to, že práve teraz sa mi to darilo. Nie preto, pretože ma zúžovala bolesť. Skutočne nie. Potrebovala som vyplakať všetku tú bolesť a sklamanie. A ak sa teraz pozerám na Lucasa, viem, že sa mi to podarilo.

Pieseň dohrala a za ňou následovala ďalšia. Celý čas sa na mňa Lucas pozeral. Piesne sa striedali a asi pri takej piatej som si všimla, ako sa Lucasovi na čele začali tvoriť malé kvapôčky potu. Po asi ďalších troch piesňach sa Lucas pustil gitary a obidvomi rukami uchopil mikrofón.

,,Dnes to bude všetko, ďakujem vám, že ste nás počuvali a spievali s nami! Užite si ešte noc!" Zakričal. Publikum začalo hrdelne jásať a tlieskať. Po tom, ako si chalani užili potlesk, ktorý patril iba im, sa pobrali preč z pódia. Videla som, ako sa ku mne Lucas prediera. Pomaly sa ku mne dostával bližšie a bližšie, až napokon keď bol dostatočne blízko, som sa mu hodila okolo krku. Objatie mi okamžite opätoval, jeho mohutné dlane dopadli na môj pás a do nosa mi ihneď udrela vôňa mäty. Mala som v sebe už jedno mojito, no i cez to som sa necítila opitá.

,,Hrali ste úžasne! Netušila som, že vieš tak dobre spievať," povedala som, keď som sa od neho odtisla. Venoval mi úsmev a nakoniec mykol plecami. ,,Až taký dobrý nie som. Nechceš ísť na vzduch? Je mi strašné teplo," povedal a názorne sa pokúšal oviať rifľovkou, no márne. Smelo som prikývla, tak ma opatrne chytil za ruku a začal ťahať neznámym smerom. Vyzeralo to, ako keby sme išli za podnik, no dostatočne som mu verila, aby som sa ho nič nespýtala.