Jahodový Dážď ✔

XXX. Pomoc

,,Niekedy je najhoršie to, že po tom, ako vám ľudia ublížia, stále sa o nich zaujímate a strachujete."

| XXX. Pomoc |

,,Nie!"

,,Nie?"

,,Prečo?"

,,Lebo!"

,,Ale prečo?"

,,Lebo nie a hotovo!"

Štyri páry očí, ktoré sa na mňa pozerali.

,,Jully, prosím." Pokrútila som hlavou. Nechcela som spievať s nimi. Nie, že by som skutočne nechcela, ale nemyslela som si, že môj hlas bol nejaký dobrý, aby som sa im mohla vyrovnať.

,,Prečo?" Spýtala som sa. ,,Prečo by som mala s vami spievať? Však Lucas a Sebastian vám stačia na spev. Budem vám len naviac."

Zostali ticho. Oprela som sa o dvere. Zastrčila som si skoro suché vlasy za ucho a čakala, čo kto povie. Do toho ticha mi zazvonil telefón.

Keď som sa pozrela na mobil, zadrhol sa mi hlas v hrdle. Nakoniec som prehĺtla hrču v hrdle a potiahla po obrazovke.

,,Prosím?" Povedala som. Z druhej strany sa ozvali vzlyky a potom ustrachaný hlas.

,,Jully, môžeš prísť?" Povedala trasľavým hlasom. Zaliali ma výčitky. Nielen výčitky. Mala som z jej hovoru zmiešané pocity. Žalúdok sa mi skrčil a ja som mala problém zo seba vydať nejakú hlásku. Premkol ma nepríjemný pocit, no i tak som sa snažila znieť vyrovnane.

,,Čo sa deje, Mia?" Spýtala som sa. Na druhej strane to zašuťalo a potom sa druhý raz ozval jej uplakaný hlas.

,,To... Ah, prosím príď," zavzlykala. Sršala z nej zúfalosť, strach. Nevedela som, čo sa deje, ale potom mi niečo zišlo na rozum.

,,Otec?" Spýtala som sa.

Jej hrdeľný vzlyk mi odpovedal všetky otázky. Nechcela som, ale vedela som, že ma potrebuje teraz. Obhliadla som sa na chalanov a chytila sa za čelo. Úprimne som nevedela, čo robiť. Stále to bolo len dieťa..

,,Budem sa snažiť prísť čo najskôr, dobre?" Povedala som rozhodne. Skutočne ma potrebovala. ,,Zamkni sa v izbe, fajn?"

,,S-Som," povedala. Prikývla som, ale vedela som, že ma nemôže vidieť. ,,Dobre, zlatko. Prídem, drž sa," povedala som a napokon zložila opatrne hovor.

,,Čo sa deje?" Spýtal sa ma Lucas. Mobil som si zastrčila do vrecka a pozrela sa na neho. Nevedela som, ako bude reagovať, ale potrebovala som ísť. Či už ma bude podporovať, alebo nie.

,,Potrebovala by som odvoz. Mohol by si ma niekde hodiť?" Spýtala som sa nevinne. Ihneď prikývol.

,,Jasné. A kam?" Zastrčil si ruky do vreciek a vylovil z nich kľúče od auta. Neisto som prestúpila a požmolila si ruky.

,,K Maxovi," zamrmlala som. Lucas vypleštil oči a potom sa ozval prekvapivo Bryce.

,,Akému Maxovi?" Povedal prezieravo. Vzdychla som si.

,,K Maxovi. K Maxovi Bartonovi."

Všetci vypleštili oči. Zrejme bol Max preslávený všade.

,,Z kade poznáš takého magora?"

Pozrela som sa na Sebastiana, ktorý položil otázku a napokon si povzdychla. Všetci vedeli, že je debil, ale nikto mi to nemohol povedať, však?

,,Max je môj bývalý. Ale teraz ma nutne potrebuje jeho sestra, prosím, Lucas, po ceste ti všetko vysvetlím, len už poďme," pokrútila som hlavou. Obzrel sa na chalanov, no napokon prikývol. A tak sme ani nie o pár sekúnd sedeli v aute.