Jahodový Dážď ✔

XXXVII. Oheň

,,Stačí jedna malá iskra a môže sa rozhorieť oheň, ktorý sa ťažko dá zastaviť."

| XXXVII. Oheň |

,,Mrzí ma ten včerajšok," zamrmlal, keď som pred neho položila kávu. Dnes som konečne vstala skôr ako on a stihla urobiť raňajky.

,,Šibe ti?" Pozdvihla som obočie. ,,Nič sa nestalo. Som v poriadku," obhájila som sa. Pokrútil hlavou a ruky si položil na stôl, až sa o ne oprel.

,,Ty si to neuvedomuješ Jully, ale mohlo sa ti niečo stať. Čo keby som si nevšimol, že ťa nevidím? Čo keby som si neuvedomil, že nie si s nami, nestihol by som tam prísť a ten chlap by ťa znásilnil? Chápeš, ja by som si neodpustil, keby sa ti kvôli mne niečo stalo. Vyčítal by som si to. A nedokážem si ani predstaviť ten pohľad, keby sme prišli s chalanmi neskoro," pošepol a tvár si schoval v rukách. Nesmelo som obišla ostrovček a prišla pri neho.

Obkrútila som ruky okolo jeho krku a silno ho stisla. ,,Nič si nevyčítaj. Nemohol si za to. Nič sa nestalo, tak to hoď za hlavu," povedala som napokon. Ešte chvíľu sme zotrvali v objatí. Nakoniec jeho ruky dopadli na môj pás a zadíval sa mi do očí.

,,Bože, Jully, skutočne som mal o teba strach," dohováral mi. Pokrútila som hlavou. Ruku som zaborila do jeho kučier.

,,Už nemusíš mať," povedala som a než stihol čokoľvek nariekať, som pritisla moje pery na tie jeho. Zo začiatku len letmo, no potom v nás splanul oheň. Okamžite ma zdvihol a prišiel so mnou k linke, na ktorú ma posadil. Nohy som mala pevne obkrútené okolo jeho tela, pričom jeho rukami skúmal moje telo. Jeho jazyk sa nenásytne dobíjal do mojich úst, až napokon som podľahla a zavzdychala, keď sa preplietol s tým mojim. Silno som ho pritisla k sebe. Mojim telom sa rozhostila horúčava.

,,Sľúbil som ti, že na to pôjdeme pomaly," šepol mi do ucha. Po celom chrbáte sa mi rozhostili zimomriavky. Keď sa na mňa otázne pozrel, nepovedala som nič. Len som ho súhlasne pobozkala. Pritisol ma k sebe bližšie a pozdvihol. Cítila som, ako ma nesie cez kuchyňu, pokým sme sa pozerali tomu druhému do očí. Položil ma na posteľ.

Pomaly sa nadomňa nahol a pobozkal na pery, na čelusť, na krk. Mala som oblečenú veľkú jeho mikinu a nohavičky. Mikina mi bola dlhá ako šaty, no teraz som ju mala vyhrnutú až po brucho. Pokým mi bozkával krk, jeho ruky sa mi šplhali po nohách. Keď mi rukami zišiel na chrbát, polapil opäť moje pery. Tento raz ma bozkával jemne, láskavo. Obmotala som nohy okolo jeho trupu a až príliš zacítila to, ako u Lucasa narastala tužba po mne. Zišiel mi rukami nižšie a chytil látku mikiny.

,,Môžem... Môžem ti ju vyzliecť?" Spýtal sa ma. Líca mi horeli, vlasy som mala strapaté a prudko som dýchala.

,,Nemám pod ňou nič," šepla som zahanbene. ,,Veď práve preto," povedal a uškrnul sa na mňa. Nadýchla som sa a napokon prikývla. Ešte chvíľu sa na mňa pozeral, či si to nerozmyslím. A keď začal ťahať mikinu nahor, posadila som sa a zdvihla ruky na hlavu, aby som mu to ulahčila. Privrela som oči a keď som cítila, že mikinu na sebe nemám, zakryla som sa rukami.

Rukou mi chytil sánku. Otvorila som oči. Vpila som sa do tej majestátnej sivej.

,,Si nádherná. Zapamätaj si to," pošepol mi. Pomaly ma pobozkal a zatlačil do prikrývok. Ruky mi chytil a dal mi ich na úroveň hlavy. Stále som mala nutkanie sa prikryť, no potlačila som to. Ruky mi pustil.

Jednu mi položil na pás a druhú položil na rebrá. Perami mi schádzal cez krk, až sa dostal na môj dekolt. Nakoniec mi jednou rukou schytil prsník a pobozkal ma naň. Začal sa hrať s mojimi bradavkami, zapájať druhú ruku i jazyk. Nevedela som sa nabažiť jeho dotykov. Prehýňala som sa v chrbte a vzdychala. Rozkoš mi privierala oči. Dýchala som zrýchlene, srdce mi bilo ako splašené. Bol to pre mňa neopísateľný pocit. Opäť som zažívala niečo, kam som sa doposiaľ s nikým predtým nedostala.