Rukami som hladila knihu po knihe až som sa zastavila na jednej.
,,Známi anglickí básnici a ich diela"
Otvorila som ju na neznámej strane, no ihneď som spoznala to dielo.
,,Čuj, to anjelov sú sbory, Boh ich soslal, aby chorý, komu srdce žiaľom horí, našiel vytúžený mier! Rozpomienku na Lenoru bôľnu shladil jeho mier..." vzdychla som lahodné verše.
,,Havran rečie-"
,,Nikdy ver." dokončil za mňa posledné slová.
,,Ty to poznáš?" Spýtala som sa prekvapene.
,,Edgara Allana Poe... Anglický básnik, veľmi známy a obdivovaný. Jeho diela sú výborné." Mykol plecami.
,,Ty si čítal-" nenechal ma dohovoriť.
,,Havrana? Samozrejme. Aj Mesto v mori, Krajina snov a iné..." jemne sa usmial.
,,Sníva sa mi?" Povedala som skôr rečnícky. Nechápala som, ako niekto takého drsného vzhľadu čítal knihy, ale básne boli väčším prekvapením. A to, že dokončil posledný verš a povedal meno autora, mi utvrdilo, že určite nejaké strofy má prečítané.
Zasmial sa.
,,Prečo by sa ti malo?" Visel jeho očami na mne.
,,Pretože to nedáva zmysel. Ty, básne, celkovo knihy... Tvoj výzor a správanie je potom čo? Klamstvo?" šepla som udivene.
,,Práve ty by si mala poznať to, že kniha sa nesúdi podľa obalu." A už ho nebolo.
__________
Mnoho ľudí nepozná synonymum slova "láska". Ona ho poznala. Bola to bezmocnosť. Ten moment, keď sa zamilovaná už zamilovávala do niekoho iného. Bolo to snáď možné? Pripadať si tak bezmocne ako ona?
Celý ten čas sa to zdalo ako náhodné priateľstvo, no čo keď to bol zámer? Otvoriť jej oči a potom si ju získať. Ale mala vlastne chuť pri všetkej bolesti ponárať sa do ďalšieho hlbokého oceánu, len kvôli tým sivým očiam? Skutočne ju nechcel raniť. Chcel jej len ukázať pravdu, aby si ju mohol zaslúžiť niekto lepší. Niekto ako on... Ale čo z toho, keď ľúbostné verše už nedokážu zahojiť ubolené srdce?(CC) Attribution-NoDerivs