Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

39. - Vrátila sa

Caroline
..................

,, O dve dni sa bude konať jeden večierok, budú tam vplyvní ľudia ale aj mafiáni, mohli by sme tam ísť a oznámiť naše zásnuby. "  Riekla som do telefónu Lucasovi.

,, Dobre, tak sa na ten deň priprav, ja všetko okolo toho zariadím. "  Jeho hlas bol úplne neutrálny, nevedela som z neho vyčítať vôbec nič. Alex som už o všetkom povedala, moje rozhodnutie rešpektovala a taktiež Lucas, pretože som v posledných dňoch prišla na to že čo Nick rozprával bola pravda, otec ma už ako malú niekomu sľúbil a je to Lucas. Nechcel si ma zobrať, no dozvedel sa že samotný boss Thollemay ma
,, vraj " miluje. Chce sa mu iba pomstiť, majú medzi sebou nevybavené účty, takto obaja získame to čo chceme a tým je pomsta.

,, Fajn, potom si ešte zavoláme, zatiaľ ahoj. "

,, Ahoj. " Odpovedal a vypol.

Rozmýšľala som a zdá sa mi to byť dobrý plán, taktiež už chcem ísť domov k otcovi a k mojej sestričke. Preto moje osudové stretnutie s Nickom sa musí udiať čím skôr a to znamená že dnes večer, mám to všetko do detailov naplánované. Neviem sa dočkať toho ako sa zatvári.

..............................................

Je skoro desať hodín, vstupujem do budovy kde sa nachádza Nickova kancelária, zistila som si kde bude a viem že dnes sa sem ešte vráti. Vstupujem do výťahu a ťuknem na najvyššie poschodie, prejdem po dlhej chodbe a zabočím do prava. Otvorím matne sklenené dvere a vstúpim do miestnosti. Je to tu luxusne zariadené, steny sú sklenené s krásnym výhľadom von, momentálne je vidno na oblohe asi každú hviezdu, podídem viac k sklenenej stene ktorá má výhľad na mesto, vyzerá to fakt úžasne priam až giganticky. Nočné mesto je nádherné, všade svietia všelijaké okúzlujuce svetlá. Človek by si pomyslel že je vo sne.
Otočila som sa pri dlhý sklenený stôl na ktorom bol notebook.  Preboha, čo má ten chlap so sklenenými vecami ? Toto sklenené, tamto sklenené.
Sadla som si za ten stôl a zapla notebook, na moje prekvapenie, nebol vôbec vypnutý, iba uspatý, BINGO, aspoň nemusím hádať heslo. Prešla som si jeho notebook no nič nenašla, má tu všetko iba pracovné. Na displeji mi vyhodilo zapnúť kameru. Rak som tam klikla a automaticky ki to ukázalo.kamert na displeji.wow tak toto, boli tu všetký kamery z budovy. Zrazu sa pred budovou zjavilo čierne auto a z neho vystúpil majiteľ tejto kancelárie. Priam ma striaslo keď som ho zbadala pri vstupných dverách budovi.
Nie...nie..nemôžeš teraz cúvnuť, si tu tak to dáš. Prehovorilo vo mne moje ja. No fajn ideme na to.
Vypla som notebook, svetlo v miestnosti a sadla si naspäť za stôl, so stoličkou som sa otočila chrbtom ku dverám a už len čakala na jeho príchod. To ticho ktoré tu prevládalo ma priam ničilo, sekundy boli ako hodiny a minúty ako dni. Začínala som si myslieť že sa otočil a odišiel. To sa ale nestalo ak sa z chodby ozvalo cinknutie výťahu. Prebehol mnou prúd elektriny.

Myslíte si že by bolo zbabelé sa teraz otočiť a rýchlo vypadnúť ? Áno máte pravdu, bolo by to veľmi zbabelé a aj tak už na to čas nie je. Počula som z chodby rázne kroky. Takže ideme na to, nádych, výdych a hra sa môže začať.
Otvorili sa dvere a tým dostalo svetlo viac priestoru dnu do kancelárie, dvere sa zavreli, no neotočila som sa, ešte nie.
Zostal stáť na jednom mieste, ako keby tušil že je niečo zle, alebo vedel by že tu niekto je ? Mohol by byť až tak o krok predo mnou ?.....no nič, nebudem to naťahovať, prejdem rovno k veci.

Sedela som na tom kresle s prekrýženimi nohami, pekne jedna cez druhú, vyzeralo to elegantne ale aj sexy, hlavne v týchto šatoch, boli čierne nie moc dlhé ale ani krátke, asi nijak nad kolená, boli na tenkom ramienku a boli presne na postavu. Počkať..chýba mi kožený kabát, no do frasa, preto vie že tu niekto je, dala som si ho dole a hodila na gauč, som to ale blbá.