Obyčajné dievča a najväčší mafiánsky boss.
Dve rozdielne životy, ktorým sa skrížili cesty.
Tajomstvo a intrigy.
Klamstvo ktoré ich rozdelilo.
Vylúštia všetky tajomstvá a zistia pravdu ?
Zistia kým vlastne sú a aj aké veľké puto medzi nimi je ?
PS...
Už ako malá som snívala o svojej vlastnej svadbe. Ale to som ešte nevedela že som sa dohodla so samotným diablom. Moja otázka znie...chcem vôbec Klausovi uškodiť ? Bolo by predsa spravodlivé ak by som sa mu pomstila, ale pomstiť sa a uškodiť človeku ktorého máte zarytého hlboko v srdci nie je moc ľahké. Chcela by som aby sa mu to vrátilo, aby pocítil tú bolesť ktorú som cítila ja, no niečo vo mne to potlačuje, nenechá ten hnev výjsť na povrch. Musím sa s ním stretnúť, musím sa s ním porozprávať, musím ho vidieť a všetko mu povedať, ale ako ? Ako keď sa mi v poslednej dobe vyhýba ? Okrem toho telefonátu zo včera sa mi ani neozval a ani ma nevyhľadal. Možno chystá svoju vlastnú svadbu.
Prípravy na svadbu som prenechala profesionálom a ďalej sa s tým nezaťažovala, čakala som na hocijakú správu o Alex. Štvalo ma že som bola bezmocná, taká bezbranná, ako utláčaná zver v klietke. Moja nevedomosť vo mne iba vyvolávala ďalšie negatívne pocity. Snažila som sa zachovať chladnú hlavu ale moc mi to nešlo, bola som podráždená, všetko okolo mňa ma štvalo. Otec ktorý sa odrazu tak veľmi skamarátil a vychádza s Klausom, Klaus ktorý sa mi vyhýba, Lucas ktorý ma tlačí kvôli dohode do svadby, Alex ktorá záhadne zmizla, svadba ktorá mi šlape na krk. Je toho na mňa až príliš. Prestávam vnímať realitu.
Klaus .............
Sedel som vo svojej izbe, na pohodlnom gauči. Rozmýšľal som a v hlave usporiadal svoj dokonalý plán na akciu ktorá ma čaká. Bude to dosť napínavé ale hlavne nečakané. Do mojej izby vstúpil Billy ktorému som zavolal aby prišiel. ,, Nick, volal si mi, chcel si aby som prišiel, aký je dôvod mojej návštevy ? " Spýtal sa a bez opýtania sa posadil povedľa mňa.
,, Vybavil si všetko čo si mal ? " Dal som mu jasnú otázku na ktorú čakám aj rozumnú odpoveď.
,, Áno vybavil ale, nemyslíš si že je to trochu unáhlené ? Bezhlavo sa do toho púšťať ? Do tak vážnej veci...vieš že potom niet cesty späť." Riekol môj kamarát a hlavne moja pravá ruka od detstva.
,, Viem, priateľu."
,, Tak keď si si vedomý tvojho plánu do budúcna, vedz že stojím pri tebe. "
,, Ďakujem. " Ostal som sedieť zatiaľ čo sa Billy postavil z gauča, namieril svoj pohľad na mňa, potom do zeme a v tichosti opustil moju izbu.
Bol som vďačný že sa na neho môžem aj po toľkých rokoch spoľahnúť, ak nájdete toho pravého priateľa, našli ste poklad. My ľudia si nie vždy vážime čo máme, zistíme cenu toho až keď to stratíme.
V poslednom čase sa vyhýbam aj Carol, to len preto aby som sa jej nemusel dívať do očí. Chystám sa spraviť niečo čo ju nepoteší. Klamem jej a moje svedomie to nevládze, vidieť každý deň tie jej krásne oči zaliate smutným výzorom. Nemôžem jej uštedriť ďalší smútok, ranu ktorá by jej zranila dušu. Musím to vybaviť bez jej vedomia, bude dobré do vtedy sa jej radšej neukazovať na oči. Čoskoro sa to aj tak dozvie. Nepoznám jej reakciu ale chcem ju poznať. Neviem jej názor, ale chcem ho vedieť. Jej smutné oči chcem premeniť na šťastné iskričky v nich. Jej neutrálny výraz chcem premeniť na jej nádherný úsmev ktorý dokáže dávať. To dievča, tá žena, je hotový anjel, je dar od boha ktorý si nie každý cení, je krotké žieňa ktoré musím chrániť, je to žena ktorej patrí moje srdce, rozum aj duša. No predsa som jej už veľa krát ublížil, bol som dôvodom jej sklamania, strachu ale aj jej zlomenia, uštedril som jej ranu ktorá ju položila na dno, zdvihla sa ale už mi nedôverovala a to je ten dôvod prečo sme sa dopracovali k tomuto. Neverí mi.
Carol ............. Prípravy na svadbu ubiehali príliš rýchlo, ano som sa nenazdala a miesto mojej svadby zdobili rôzne dekorácie ktoré zdobili to miesto, vyzeralo to úžasne, len škoda že sa ženích nezmenil. Rick mi ešte stále nevolal, nič neviem a moja nevedomosť mi pridáva iba starosti a nervy ktoré priam explodujú vo mne.
Svadobné šaty ktoré som si vyberala spoločne s Alex sú vystavené už v mojej skrini. Týčia sa veľkou sukňou ktorá má dlhú vlečku, vzory a kamienky zdobili každý kus šiat. Dlhý závoj k tomu predsa nemohol chýbať. Boli prekrásne, fantastické ale nie pre mňa, pre mňa to boli obyčajné šaty ktoré symbolizujú dohodu a začiatok môjho života s mužom ktorého nemilujem.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Šaty nerobia nevestu, nevestou. Nevestu robí to šťastie ktoré nevie skryť pred verejnosťou, to šťastie ktoré napĺňa láska muža za ktorého sa ide vydať. Ja to šťastie nemám. Moja svadba je iba dohoda ktorá sa musí splniť. Je to úloha ktorú musím čím skôr spraviť, tým skôr budem mať pokoj.
Čím skôr si vezmem Lucasa tým skôr môžem nájsť aj Alex, má konexie všade, to práve potrebujem na nájdenie svojej kamarátky. Potrebujem každú pomoc. Hlavne silu vytrvať v tejto blbej fraške a dostatok pocitu ísť vpred keď pôjdem uličkou ku svojmu budúcemu manželovi. Pocit nervozity sa vo mne bije na povrch, mám strach že odutekám od oltára priamo do Klausovej náruče, ktorá ma pevne obíjme a nepustí.
No to sa nestane, pretože nemôže a aj preto že sa mi dlho už vyhýba. Možno práve pripravuje svoju vlastnú svadbu.
Budúca kapitola bude svadba 👍👰🤵 Kto sa teší na koniec ? A zároveň na nový začiatok príbehu ? 🤔🙂 Ja sa teším určite, čaká nás zvrat a prekvapenie ❤️😂
