Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

26

Zatiaľ čo Caroline pokojne spala a oddychovala v nemocničnej izbe, nič netušiac čo jej otec chystá, len pokojne dýchala a oddávala sa svojmu snu.
Na chodbe bolo hrobové ticho, nič nenarúšalo jej spánok.
To preto, že tam nikto ani nebol, od odchodu Nicklausa sa pobrali na odchod aj Bill s Mortgom, otcom Caroline. Pýtate sa asi ako to je možné že jej vlastný otec tam neostal, to preto, že práve plánoval svoj diabolský plán, ako rozdeliť týchto našich dvoch nešťastných zaľúbencov.

V izbe začínalo byť dusno, zrazu sa Carol zobudila, nevedela poriadne nabrať vzduch, bola vyplašená a celá spotená, po obzerala sa okolo seba, všade bola len tma a ticho, no aj tak mala s toho divný pocit, ako by sa niečo malo stať. Nevedela čo je príčinou jej nepokojných myšlienok, postavila sa z postele a otvorila okno, potrebovala cítiť vzduch, potrebovala sa aspoň trochu ochladiť a priniesť k sebe nové myšlienky. Otočila sa, videla že sa na chodbe svieti svetlo, nedávala tomu veľkú pozornosť, zahľadela sa z okna von na ulicu a započúvala sa do ticha, minúty ticha jej pomáhali sa upokojiť, aj sa upokojila, do chvíle kým nezbadala v odraze okna, hlavu ktorá sa na ňu pozerá z chodby za dverami jej izby. Len stála a sledovala tú hlavu, čakala najhoršie, skoro nedýchala od napätia čo sa môže stať, ak jej niečo urobí, nik sa o tom nedozvie, práve teraz tá osoba mala veľkú príležitosť, no ani sa od dverí nehla, len sledovala jej chrbát. Trvalo to hodnú chvíľu kým sa hlava z poza dverí vytratila. Carol stále sledovala odraz okna, aj keď hlavu tam žiadnu už nevidela, čakala či sa dvere neotvoria, až keď sa ujistila že sa dvere neotvárajú, zavrela okno a podišla k dverám, pomaly a hlavne opatrne chytila kľučku a s opatrnosťou otvárala dvere, keď boli otvorené dosť na to aby sa z nich vedela vikuknúť, tak to aj spravila, na chodbe nebola ani jedna živá duša. Nechápala tomu celému, zavrela dvere a sadla si na svoju posteľ, prehrávala si v hlave čo sa práve stalo, nakoniec uvážila že to musí niekomu povedať, vzala do rúk svoj telefón a vytočila Klausové meno.
Zvonilo.........

Volané číslo je momentálne nedostupné, zavolajte prosím neskôr alebo zanechajte odkaz.

Po tomto stratila nádej, že jej môže nijak pomôcť, ak sa hlava za jej dverami zase objaví.
Nohy si pritiskla k svojmu hrudníku a obmotala si ruky okolo svojho tela, po tomto zaspať nevedela. Ak jej niekto chce ublížiť, tak je momentálne v nemocnici bezbranná.

.................................................

Zatiaľ čo sa Carol v izbe obávala že sa hlava za dverami zase objaví, sa Klaus snažil zistiť o ryšavke z reštaurácií aspoň niečo, Ted zohnal kamerové záznamy ale zbytočne, ani na jednej kamere nie je zachytená jej tvár.

,, Do pekla ! Tá teda vie čo robí " oznámil Ted.
,, To mi ani nehovor, práve toho sa obávam " odpovedal Klaus.
,, Myslíš si že je nájomný vrah ? " Ted položil otázku a sám sa nad tým zamyslel.
,, Nie je to vylúčené, v tomto prípade by to bola vrahyňa " poznamenal Klaus.
Nevedel prestať myslieť na ryšavku ktorá chcela ublížiť Carol, tá myšlienka mu nie a nie výjsť z hlavy. Prečo by niekto chcel ublížiť práve Carol ?
Telefón mal totálne vybitý, nechal ho na Tedovej nabíjačke.
Po chvíli keď si myslel že je už trochu nabitý, si ho zapol.
Na obrazovke sa mu rozsvietila správa.

Počas vašej nedostupnosti vám 1x volal používateľ CAROL

Na nič nečakal, ihneď jej zavolal naspäť a ona zdvihla.

,, Carol ? Stalo sa niečo ? "

Nerozprávala, ani sa neozvala, po chvíli keď predýchavala šok a hlavne strach sa ozval jej hlas v telefóne.

,, Nie-kto......niekto tu bol "

Hlas sa jej zlomil a sama nevedela či je to od strachu, alebo úzkosti ktorú zažívala v tmavej miestnosti, mala pocit akoby sa z každého jedného kúta mala vynoriť hlava, ktorá bola pred tým za dverami, čakala že sa každú chvíľu z temnoty vynorí niečo alebo skôr niekto.

,, Hneď som tam ! "

Zložil a už aj začal hľadať svoje kľúče od auta, Ted sa len naňho díval aj keď mu nič nepovedal, cítil že sa niečo muselo stať, radšej sa nepýtal, nechcel prilievať olej do ohňa.
Klaus len na rýchlo odišiel, nervózny a celý bez seba že nezistil o tej osobe nič.
Po príchode do nemocnice musel byť opatrný, nevedel koho Carol videla alebo čo presne sa stalo, musel od nej zistiť čo najviac. Keďže návštevné hodiny už nie sú, zavolal svojmu známemu ktorý je lekár, dohodol sa s ním že musí ísť súrne za niekým a že to nepočká do rána. Všetko vybavil hladko.
Až keď prišiel pri izbu a otvoril dvere, uvidel že situácia je asi vážnejšia ako si myslel......

Carol sa na posteli krčila, ruky mala okolo pása a nohy pritiahnuté až k sebe, pozerala sa pred seba do temnej tmy, ako keby tam niečo videla.
Vošiel do izby a zapol svetlo. Jeho pohľad sa stretol s jej vystrašeným pohľadom, vedel že sa tu muselo udiať niečo, čo sa nemalo.
Hľadela naňho, nič nepovedala, iba ho sledovala.
Po chvíľke sa Klaus k nej priblížil, sadol si pri ňu a zobral si ju do náručia, cítil že sa celá zachvela, no keď jej začal z rukou prechádzať po chrbte, začínala plynule, pokojne dýchať, až napokon uvoľňovať. Pritiskla sa k nemu ešte bližšie, až mohol cítiť teplo jej tela, dokonca aj dych na svojom krku, keď sa oprela o jeho rameno.
Všetko čo sa v dnešnú noc stalo, mu povedala, povedala mu svoje obavy, svoje pocity a aj to že sa vážne bojí. On ju po celý čas držal vo svojom náručí.

,, Neboj sa.....raz som ti povedal, že ak odídeš...všade ťa nájdem,
ak sa niekto pokúsi ublížiť ti..... vlastnoručne ho zabijem.....a ak budeš padať...chytím ťa "

,, A čo ak ma nechytíš ? "

Povzdychla si a zdvihla k nemu svoju tvár.

,, Tak skočím za tebou "

Odpovedal Klaus....ona sa mu pozrela priamo do očí a bez ďalších slov jej vtisol do vlasov bozk, ľahol si na jej posteľ, pritiahol si ju k sebe, ona sa len oprela o jeho hruď a v objatí ležali jeden pri druhom, kým ku Carol neprišla únava z dlhého a ťažkého večera, nech sa akokoľvek snažila, únava bola silnejšia, no mala pocit bezpečia pokiaľ ju Klaus držal v objatí, dovolila si zavrieť viečka a odovzdať sa svojim snom.