Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

37 - Hra začala

Carol
.............

Vyrútila som sa zmätene z reštaurácie a obzerala sa okolo seba, všade bolo počuť šum davu ľudí, spievanie vtákov a hlasné hučanie áut.
Nič som nevnímala až na jednu vec, kvapky ktoré sa spustili z oblohy. Dopadali pomaly na mňa, na moju kožu, cítila som iba kvapky studeného dažďa ktorý sa začínal, obloha bola mierne zamračená, Bože povec mi, hneváš sa na mňa alebo na všetky klamstvá toho idiota ? Ozýval sa môj vnútorný hlas.

Mračno ktoré som videla na oblohe prepuklo do väčšieho dažďa, no akokoľvek bol studený, chladný dážď ktorý dopadal na moju kožu, mne to nevadilo. Ostatný ľudia navôkol mňa sa snažili pred ním schovať. Posmešne som sa usmiala, jemu neujdete pomyslela som si. Konečne som si uvedomila že všetko čo v sebe dusím chce ísť na povrch, ukázať sa svetu, bez ohľadu na to či ma bude niekto vidieť, chcem to zo seba dať von, už mi v tom nič nebráni.

Nechala som voľný priestor mojim slzám, pekne zreteľne splývali so studeným dažďom na mojej tvári, zdvihla som hlavu k nebu a zavrela oči. Nechcela som cítiť nič. Už ma viac nezlomíš Niklaus Hunter Thollemay !

Lucas
..............

Sedel som na gauči a sledoval svojho tupého kamaráta ktorý tu blbol a robil hovadiny.
,, Musím si zavolať, tak buď na chvíľu ticho alebo vypadni ! " povedal som s naštvaným pohľadom a dal mu najavo že to myslím úplne vážne.
Zdvihol ruky hore na obranu a ukázal že si zipsuje ústa, aká irónia, človek ktorý nevydrží päť sekúnd ticho si teraz zapcháva ústa.

Vytočil som číslo, a čakal či to osoba na druhej strane zdvihne.

,, Nepovedala som ti aby si mi nevolal ? " Ozvala sa naštvaným hlasom.

,, Tak preoáč...ja len či si zistila niečo nové ." Pregúľal som očami a čakal na jej odpoveď.

,, Nie,dnes to nešlo, nevedela som z neho nič vytiahnúť ."

,, Rozumiem, potom ma informuj o všetkom, onedlho skočí na po mojej ponuke . " Riekol som na istotu.

,, S tým si nemôžeš byť istý ." Odpovedala mi do telefónu.

,, Ale som, po dnešku moju ponuku prijme, hra sa začala zlato ." Povedal som jej a hneď ju aj vypol.

Znova som si sadol na gauč a ukázal rukou kamarátovi aby mi nalial niečo, hneď tak aj spravil.
A čo sa týka slečinky s ktorou som volal, je moc naivná,bojí sa konkurencie a za to sa jej chce aj zbaviť, no mám lepší plán, trochu sa pohrám a zničím svojho nepriateľa. Tvoje dni sú už zrátané, prisahám na svoje meno že sa volám Lucas Rolyence.

Carol
............

Hneď ako sa spustil veľký lejak som začala hľadať taxík, no ako bežali sekundy, tak aj minúty, až nakoniec som na jeden narazila. Nastúpila som, šoférovi povedala kam to bude a nechala sa unášať hlukom dažďa narázajúcim sa o kapotu, strechu a okná auta. Hľadela som von a videla okolitý svet v daždi, videla som, ako kvapky vody stekali po okne, ako kľudná voda ktorá sa bez všetkého odplaví kam chce, pokojne, pomaly až sa niekde raz zastaví.

...................................

Vystúpila som z taxíka, s veľkou nechuťou som vstúpila do hotela, cez červeno-napuchnutéoči som nevidela zreteľne ale viem že sa obsluha na mňa pozerala ako na strelenú. Dámy a páni, ďakujem pekne ale psychiatra nepotrebujem, pomyslela som si.
Kráčala som hore až ku izbe, otvorila si dvere a ako mŕtvola sa pomalými krokmi trepala dnu do izby. Vyzula som si topánky ktoré som následne niekam aj hodila, no už teraz ani neviem kam. Presunula sa do kúpeľne, umyla si tvár, no vždy keď som sa pozrela do zrkadla, som sa rozplakala, pozerať sa do vlastných, ubolených očí nie je nič moc, videla som v nich bolesť, trápenie a kúsky črepín z môjho srdca. Nezvládala som tento pohľad, sama na seba.

Bola som taká zdrvená že by sa ľudia len smiali alebo ma ľutovali, ja osobne by so sa nevedela na seba dívať, preto som odvrátila zrak od zrkadla, podišla som k sprche, kľakla si do nej a pustila na seba teplú vodu, dúfala som že s touto teplou vodou odíde aj môj žiaľ. Spomenula som si však na tú reštauráciu a na krásnú, bezstarostnú rodinku v nej, začala som ešte viac plakať, nevedela som to zastaviť, akokoľvek som sa snažila, nešlo to, počula som svoje vzlyky a sama som sa za to hanbila. Nebuď malé decko ! Hovorila som si v duchu. To dáš, Prežiješ to, si silné dievča.