Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

50. Oltár trápenia ( Finále )

Carol
.............

Všetko ubiehalo ako voda, čas na myslenie som už ani nemala. Rozhodla som sa správne keď som tú dohodu uzavrela ? Sama neviem. Všetko sa zvrtlo tak náhle.
Z postele sa mi nechcelo ani vstávať, služobná ma ale nenechala trochu si ráno oddýchnúť. Zaklopala na moje dvere a keď som jej neodpovedala, nabehla mi do izby. Bola ako buldozér.

,, Slečna, vstávame, dnes svadba vaša, počujete ? "

,, Uhumm " s prikrývkou som si zakryla hlavu a ignorovala ju.

,, Slečna zmeškáte svadbu vašu. "

,, Prosím vás Yukomi prestante, veď už vstávam. "
Naša milá vietnamská služobná je zároveň niekedy otravná, teší sa na tú svadbu ako by to mala byť jej svadba.

S veľkou nechuťou som vstala z postele ktorá ma lákala naspäť.
Spravila som si rannú hygienu a čakala kým príde kozmetička a kaderník so svojou partiou.

Všetko bolo perfektné, účes, make-up, šaty, topánky, proste všetko čo si každé dievča praje mať na svojej vysnívanej svadbe, tak prečo nie som šťastná ? Prečo som ja tá ktorá nemá motýle v bruchu, tá ktorá sa dnes, v najšťastnejší deň jej života neusmievá ? Asi pre to že nie je najšťastnejším, prečo ? Jednoduchá otázka, ženích nie je držiteľom môjho srdca.
Moje srdce vlastní už od strednej školy iný muž, aj keď dá sa povedať že vtedy ešte mužom nebol. No bola to priam láska na prvý pohľad, vášeň ktorá mi spôsobovala po tele zimomriavky, vždy keď sa ku mne priblížil bližšie ako jeden meter. Keď ma oprel o stenu a venoval mi prvý bozk, nohy sa mi podlomili, hlava zatočila. Cítila som sa ako v raji, ako v siedmom nebi z ktorého som nechcela spadnúť. No z toho neba som spadla už dávno a teraz čakám v mojej izbe pripravená vo svadobných šatách na príchod šoféra ktorý ma odvezie pred kostol.

Prišla ku mne Yukomi aby mi dala vedieť že šofér už čaká vonku pred vchodom domu.
Vzala som si svoju kyticu a kráčala von. Pred vchodom stál stredne vysoký chlap, mal oblečený čierny oblek, na hlave mal svoje špinavo blond hlasy ktoré sa mu teraz na slnečných lúčoch týčili ako zlato.
Jeho slabo modré oči sa dívali iba na mňa. Je dosť čudný.

No nerieším to, pristúpim k čiernemu, vyleštenému auto a nasadnem s pomocou toho chlapíka. Šofér za volant ale nezasadne. Zostane stáť pri mojich dverách a oznámi mi iba ,, prepáčte slečna, musím si narýchlo odskočiť, hneď som tu. " S týmito slovami odkráčal preč.

Čakala som asi päť minút keď sa konečne vrátil, no bol ešte čudnejší, videla som mu iba chrbát, na hlave mal čierny klobúk ktorý pred chvíľou nemal.

,, Prosím vás poďme inak zmeškáme. "

Neodpovedal mi, iba naštartoval, auto sa pohlo a konečne sme išli.
Po pol hodine som si všimla že ideme špatným smerom.

,, Ale toto nie je cesta do kostola. "
Riekla som z menšou podráždenosťou.

,, Halooo, čo to robíte ? Tadeto sa ísť nemá.....on je asi nemý. "  Už ma to štve.

,, Unášam ťa láska. "  Po tejto jeho dopovedanej vete mi vypadli normálne oči a ústa zostali otvorené do korán. Ako sa tu tento zjavil ? Srdce mi bylo na poplach, vedela som kto to povedal, ten hlas veľmi dobre poznám, ten hlas bol istý čas hlasom ktorý ma zobúdzal každé ráno nášho chodenia.
Všetko sa mi potvrdilo keď zastavil autom na kraji cesty a otočil sa dozadu.
Jeho úsmev mi vrátil pokoj do duše.

,, Hádam si si nemyslela že to len tak nechám. " No popravde ak by som ti mala odpovedať na toto pravdivo, povedala by som že nie nemyslela, poznám ťa, viem že by si to tak nenechal. No zmohla som sa iba na jedno slovo.
,, Myslela. "
A bolo to vonku. Slovo ktorému som sama neverila a nemyslela ho vážne. Klaus pokrútil iba hlavou a trochu sa pousmial.
Znova naštartoval a auto sa pohlo.

,, Kam to ideme ? " Položila som mu úplne normálnú otázku.

,, Nechaj sa prekvapiť. "

O pár minút sme sa ocitli na letisku, stálo tam súkromné lietadlo.
,, Tak poď, ideme. " Ozvalo sa za mojim chrbtom.
,, Ja s tebou nikam nejdem, kým mi to všetko nevysvetlíš. "  Bola som rozhodnutá čeliť tomuto mužovi ktorý ak by chcel, by ma dostal veľmi ľahko do toho lietadla.

,, Na to čas nemáme, vysvetlím ti to v lietadle. "  Prekrútila som očami.
,, Jasné, to dobre poznám, nakoniec sa budeš snažiť tomu vyhnúť. Najprv mi vysvetľuj až potom sa rozhodnem či pôjdem s tebou. "  Povedala som pevne rozhodnutá že ma nezlomí a že bude po mojom.

O päť minút neskôr

,, Daj ma dole.....počuješ ? Daj ma dole. Ešte raz ti to nebudem opakovať.....Klaus ! "
Vybral si ľahšiu a viac násilnejšiu cestu ako ma dostať do lietadla, jednoducho si ma prehodil cez plece ako nijaké obyčajné zemiaky.
,, Keby si išla po dobrom, nemuselo sa nič stať. "

,, Jasné pán úžasný. " Prevracala som očami na truc.
On sa iba usmial. Pekne sa usadil a dal si doniesť trochu alkoholu.
,, Kam to vlastne ideme ? "
,, Do Paríža." Odpovedal jednoducho.

Po celý nás let my všetko vysvetlil, trvalo mi trochu kým som si to všetko dala dokopy, ale čo ste čakali ? Keď vás človek zradí raz, spraví to už viac krát.
Preto som neverila. Nechcela som sa znovu sklamať.

Epilóg
................

S Klausom sme v Paríži neostali na trvalo, hneď po narodení druhého nášho dieťaťa sme sa vrátili domov k rodine.
Do našej rodinky pribudol náš syn Thobias ktorý je presnou kópiou svojho otca a naša malá dcérka Jazmín ktorá svojou krásou opantala už aj môjho otca a manžela.

Taktiež vyšlo na povrch že Lucas je otcom Vivinho dieťaťa. Lucasa zavreli za mreže, nakoľko robil podvody a nerobil to profesionálne. Klaus mi vysvetlil úplne všetko a taktiež mi priniesol pred odchodom do Paríža moju kamarátku, Alex bola veľmi statočná čo sa týkalo jej únosu ale hlavne bola v poriadku, Klaus ju zachránil, vedel o tom, s Rickom sa dohodli že to predo mnou skryjú, Rick to zistil zo záznamu z kamier a dal hneď vedieť Klausovi, mali presný plán ktorý im vyšiel, aj keď ma štve že to spravili za mojím chrbtom a vynechali ma s toho, som šťastná že je Alex v poriadku, John hneď prišiel za ňou, sú prekrásny párik. Moja sestra Laura vyrástla do krásy a našla si svojho prvého priateľa.
Teraz si žijeme pokope šťastný a zdravý.
S Klausom žijeme konečne náš vysnený sen, vzali sme sa a máme dve prekrásne deti čo viac treba ?
Naša láska stále prekvitá a rastie s každým pohľadom, dotykom či slovom, milujeme sa a to je hlavné.

Tak sme sa dočkali, príbeh skončil happyendom a my sa môžme tešiť že boli nakoniec spolu. Ale taktiež my je smutno že sa ich príbeh lásky skončil. Určite nám všetkým budú chýbať, ale nezúfajte, pripravujem knihu ktorá bude pokračovaním tejto knihy ❤️❤️ určite vám sem niekde pridám názov druhej časti, len ho musím ešte vymyslieť  😅😂

Ďakujem všetkým čitateľom ktorí sa až sem dočítali, dávali hviezdičky alebo písali komentáre, strašne moc vám ďakujem, zo všetkým ste ma potešili, vy ste dôvodom prečo ísť ďalej 🙏🏼❤️

ĎAKUJEM...❤️