Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

23 - Kaviareň

Caroline
....................

Stretávanie sa s Klausom pokračovalo stále každý deň večer v záhrade, vždy som počkala kým všetci zaspia, až na ochranku. U nich to bolo zložitejšie, vždy sa presúvali, pár krát nás spolu skoro prichytili, keby sme nevliezli za kríky alebo za strom tak som asi o hlavu kratšia, otec by ma zabil že sa už mesiac stretávam s jeho nepriateľom. Ale veď Klaus za to nemôže, to jeho otec ale skúste to vysvetliť mafiánovi ktorý si niečo zaumienil do svojej staršej hlavy. Je to skoro nemožné. Dnešný deň nebol výnimkou, aj dnes som sa mala stretnúť s Klausom ale aj počúvať svojho otca a jeho argumenty o všetkom.
Každý deň začal skoro rovnako. Ráno som vstala, dala sa dokopy a šla dole na raňajky, počúvala otcové múdrosti a hlavne kázne a klebety o Klausovi a jeho podnikaní.
Tento deň začal podobne ako každé iné dni, dala som sa dokopy a šla dole, no na počudovanie sa, tu bolo až priveľké ticho.
Zašla som do kuchyni za kuchárkou.
" Dobré ráno ,, pozdravila som sa s úsmevom Cecílie.
" Ahoj srdiečko, ako si sa vyspala ? ,, Odpovedala mi staršia pani ktorá tu v dome môjho otca varila chutné jedlá.  všetký mi od nej chutili.
Sadla som si na barovú stoličku ktorá tu bola pri stole v rohu miestnosti.
" Teta Cecília, nevieš kde je môj otec ? Je tu až veľké ticho, to sa mi moc nezdá ,,
Podišla ku stolu a priniesla mi pomarančový džús.
" Skoro ráno odišiel, bol dosť nahnevaný, tuším to má niečo spoločné s tým mladíkom, Niklausom Donovenom ,,
Neveriacky som pokrútila hlavou a povzdychla si.
" Otec si nedá povedať, nenechá ho na pokoji, je s ním už ako keby posadnutý ,,
Prisadla si ku mne kuchárka a dala si svoju ruku na moje rameno, zahladela sa mi do očí a spustila svoj dialóg.
" Vieš dieťa moje, tvoj otec chce len spravodlivosť, tvoju matku miloval a aj keď sa to nedá na ňom vidieť, od jej smrti je z neho iný človek, veľmi trpí, je zničený, ak stratíš človeka ktorého až tak veľmi miluješ ako on miloval ju, tak ťa to veľmi zraní, bol silný kvôli Laure ale aj kvôli tebe, hľadal ťa a aj ťa našiel, teraz má doma dvoch krásných anjelikov a vy mu pomáhate tú bolesť zmierniť, ste pre neho všetkým, je pochopiteľné že sa o teba bojí, nechce aby si trpela, chce len tvoje a Lauriné dobro ,, usmiala sa na mňa, dala mi pusu na čelo a vrhla sa do svojej práce. Mňa tu nechala sedieť s plno nevyjasneními myšlienkami a otázkami. Veď Klaus za to nemohol, to jeho otec, tak prečo otec chce trestať Klausa ?
Laura bola v škole, takže som nemala moc čo robiť doma. Pomyslela som si že by som mohla isť do mesta na nákupy, len so mnou musí ísť niekto z otcovej ochranky. Takže som si zo sebou vzala Diega, bol vysoký, mohutný ako skala, no bol krotký ako mača. Ublíži len ak ide do tuhého a vyzerá trochu ako teplý, ale jeho orientáciu nerieším. Išli sme do veľkého nákupného cenra, on zostal v centre pred obchodom v ktorom som bola, zatiaľ čo som si skúšala šaty a všeliaké oblečenie sa Diego zabával na telefóne, preto si ho beriem skoro vždy zo sebou, ak nemá inú prácu samozrejme. Ako som vyšla z kabínky som zahliadla muža veľmi podobného k Billovi, nevádala som a vydala sa smerom k Diegovi.
" Diego, prosím ťa zájdeš dole do garáže ? Nechala som si v aute kreditku ,,
" Jasné, hneď som späť, počkaj tu ,,
" Neboj počkám ,, tak to môžeš snívať, potrebujem sa porozprávať s Billym.
Kráčala som ku kaviarni, kde som videla vojsť Billyho.
Mala som v pláne sa s ním porozprávať, Klaus mi od ráno neodpisuje a neviem čo je s ním, ignoruje ma ale prečo ?
Do kaviarne som vošla s úmyslom sa s Billym porozprávať ale v momente keď som tam vošla a niečo zbadala sa to zmenilo. Bol tam môj otec, sedel pri jednom stole s Billym a .......... S Klausom ? 
Zostala som tam šokovane stáť. Sedeli pri jednom stole a o niečom diskutovali, ani si nevšimli že stojím asi tak tri metre od nich. No po chvíľke na mňa zdvihla svoj zrak osoba ktorú som sem nasledovala, bol rovnako v šoku ako ja, povedal niečo svojím spolusediacím a svoje pohľady zdvihli na mňa, už sa na mňa nedívali dve oči ale rovno šesť. Nevedela som čo robiť, tak som vykročila k nim. Otec sa s počiatku dostával z šoku že ma tu vidí a vyhliadal za mnou moju ochranku, ktorá tu nebola, lebo išla za akože zabudnutou kreditkou v aute. Potom ho to prešlo a usmial sa.
Podišla som k ich stolu a pozdravila sa.
" Ahoj ocko, Klaus, Billy ,, pri každom oslovení som venovala pohľad osobe ktorej oslovenie patrilo.
" Čo tu robíš dcérka ? ,, Posadila som sa vedľa Billyho a venovala pohľad otcovi.
" Nakupujem ocko, čo iné by som len ja mohla robiť v nákupnom centre predsa ? ,,
" A kde je tvoja ochranka ? ,, Spýtal sa otec a úsmev mu z tváre zmizol hneď ako to dopovedal.
" Diego mi zbehol len po kreditku, zabudla som si ju v aute ,,  povedala som to milým hláskom a dodala k tomu nezbedný úsmev, vedela som presne prečo. Cítila som na sebe pohľad ktorý ma priam spaľoval, ten pohľad patril osobe ktorá mi ráno neodpisovala.
" Tak dobre ,, povedal nakoniec otec.
" Čo si dáš ? ,, Spýtal sa a zavolal čašníka.
" Dám si len kolu ,, odpovedala som a otec mi to dal aj objednať, potom sa zarozprával s Billym o nijakých dokumentoch, ale tomu som pozornosť nevenovala pretože mi prišla správa od nemenovanej osoby ktorá sedela asi meter odo mňa.

,, Takže Diego hmm 🤔 "

Pri tej správe som sa chcela usmiať, pozrela som sa naňho ale nedala na sebe nič poznať, trochu si zahráme hru, hh. Začala som písať a potom mu správu aj poslala.

,, Nebodaj žiarlíš ? Hmm 🤨 "

Pozrela som sa zase naňho a zdvihla obočie. Na to mi prišla zase správa.

,, Nieeee, len by bolo aj dobré vedieť kto s tebou chodí po nákupných centrách, že nemá nič lepšie na robote 🙄 ,,

,, Je to otcov zamestnanec, približne v tvojom veku, patrí k ochranke, to je všetko 🙂 "

,, Jasné a len tak náhodou vieš jeho meno že sa volá Diego 🤨 "

Pozrel sa na mňa a mal hrozne neodolateľný pohľad, ale aj tak, však počkaj, vrátim ti to že si mi neodpisoval, tak ľahko sa s toho nedostaneš.

,, No vedel by si kto to je, ak by si mi aj odpisoval "

,, Ale no, nemohol som, nemal som kedy, od rána som tu s tvojim otcom a dohadujeme sa, tak strašne si mi chýbala, chcel by som ťa hneď objať a pobozkať 😙 "

,, No tak pŕŕŕ je tu môj otec ak nevidíš 😅 ,,                             ✔️

" Dcérka, čo povieš na to ? ,, Zdvihol na mňa oči a čakal na moju odpoveď. No a tu som bola v keli, nevedela som čo povedať, nepočúvala som a nedávala pozor na ich konverzáciu.
" Čo poviem na čo otecko ? ,, Spýtala som sa a venovala mu úsmev s tým že by mi to mohlo prejsť.
" No ohľadom toho podnikania ,, odpovedal napokon.
" Vieš ocko že ma podnikanie moc neberie, rada prenechám túto tému niekomu kto sa v tom vyzná, ak dovolíte odskočím si na toaletu ,, zodvihla som sa zo stoličky a namierila si to k dámským toaletám. Tam som vykonala svoju potrebu a pri umývaní rúk som si opláchla trochu aj tvár, jediné čo si ešte pamätám bol tupý úder do hlavy a potom už len tma.................