21 - Nový život

387 16 0
                                    

Caroline
...................
Keď som sa vrátila do domu, nestalo sa nič výnimočné, na moje prekvapenie bolo až príliš ticho. Otec nič nehovoril, bol uzavretý do svojich myšlienok, tak som ho nechala tak a išla za sestrou do jej izby, vyšla som na poschodie a skúsila ju hľadať, po pár nesprávných typoch som to vzdala a radšej sa spýtala odoko idúcej pani ktorú som pred nedávnom spoznala, tuším že je niečo ako hlavná služobná ktorá tu má všetko pod palcom.
Tá ma nasmerovala úplne iným smerom, ešte že som sa vôbec spýtala inak by som asi hľadala ďalej ale opačným smerom.
Zaklopala som na dvere, nič v tom zmysle ako keď vám idú rozletieť dvere, bolo to skôr to tiché klopanie.
Z izby sa ozvalo len jemné, tiché " ďalej ,, usmiala som sa a otvorila dvere. " Ahoj, prišla som ti len popriať dobrú noc ,, nevedela som čo mám rozbiť bola som trošku nesvoja, predsa som ju nevidela už rok, nevedela som ako sa správať, bola som nervózna, no viem že chcem byť pri nej.
" Ďakujem sestrička, je to od teba pekné, som rada že si tu ,,
" To aj ja ,, sadla som si na jej posteľ, hneď vedľa nej a vtiahla ju do objatia. Začali sme sa rozprávať o všetkom možnom, čo sme spolu zažili, všetky naše trapasy, naše vyvádzania ktoré sme robili, zvyšok večera sme sa len smiali, ani som sa nenazdala a bolo pol jedenástej večer, tak to koniec zábavy.
" Už je neskoro mala by si ísť spať ,, pretrela si oči a odpovedala mi " ale mne sa ešte nechce ,, na to si hneď zývla.
" Koniec diskusie, spať a to hneď ! ,,
" Rozkaz šéfe ,, lahľa si, zakrila sa a usmievala sa ako malé dieťatko na vianoce, bola vážne zlatá.
" Dobrú noc a pekné sníčky ,, popriala som jej.
" Aj tebe Carol ,, usmiala som sa a vyšla z izby. Na chodbe stál otec, pozeral priamo na mňa. " Ty ešte nespíš ? ,, Zdvyhol obočiel a ďalej ma sledoval. " Nie, zarozprávala som sa s Laurou, práve som ju uložila spať a ak dovolíš pôjdem si aj ja ľahnúť ,,
" Jasné, kľudne choď, ukážem ti tvoju izbu, máš ju na druhej strane na konci chodby, kvôli výhľadu ,, vošla som do svojej novej izby a neverila vlastným očiam, bola prekrásna, podobala sa trochu ja moju bývalú izbu kde som bývala keď ešte mama žila, bola to veľká izba s veľkou posteľou v strede izby, oproti postele bol toaletný stolík, mala som veľké okno a menšiu terasu odkiaľ bol výhľad priamo na záhradu, mala som v izbe vlastnú kúpeľňu a taktiež aj obrovský šatník, bok to ako splnený sen.
" Mohla by som ťa o niečo poprosiť ? ,,
" Jasné dcérka, kľudne ,, hovoril mi dcérka aj napriek tomu že som ja ešte nebola schopná mu povedať poriadne otec, nevadilo mi že ma tak volá, len to bolo divné, hlavne pre mňa, do teraz som ani poriadne nevedela že je to môj otec.
" Potrebovala by som zajtra isť si po svoje veci ,,
" K nemu ? ,, Vedela som presne koho tým myslel.
" Áno k nemu ,,
" Tak to v žiadnom prípade ! ,, Mračil sa a rozčuloval.
" Prečo ? ,,
" Preto ! ,,
" To je fakt konkrétna odpoveď ,, okomentovala som a pridala povzdych.
" Nepôjdeš k nemu a hotovo, už sa nikdy nestretnete, rozumieš ? Jeho otec zabil tvoju matku a za to jeho rodina zaplatí, takže prijmi svoj nový život a aj to že si dcérou mafiána, tak sa od teraz tak aj správaj, po tvoje veci pošlem svojich mužov ,,
" Ale.....,,
Skočil mi priamo do reči.
" Žiadne ale, povedal som a tak aj bude ,, s týmito slovami opustil moju izbu.
Tak teraz sa to pohnojilo vážne, nemôžem ho vidieť lebo jeho otec mi zabil matku ? Ale veď Klaus o tom nevedel, on je v tom nevinne tak prečo ?
Bola som úplne mimo, z nového života a z nových pravidiel ktoré mi môj nový ale zároveň starý otec ktorého som spoznala pred nedávnom dá. Bola som už dosť unavená tak som sa prezliekla do dlhého trička ktoré som našla v skrini a ľahla si, presne vtedy mi pípol mobil, prišla mi správa.
Pozrela som sa na displej.

" Dobrú noc Princezná 👸🏻 ,,

Usmiala som sa lebo som presne vedela kto mi túto správu poslal. Vyvolalo to vo mne nutkanie odpísať mu. Hneď som vedela čo mu ja to napíšem, chichotala som sa ako malá keď som písala správu a keď som ju poslala som skoro od napätia nedýchala.

" Dobrú noc žabiak 🐸 ,,





Prepáčte že mi to tak trvalo ale škola je škola, to vy určite viete, teraz keďže je to distančné vzdelávanie je toho viac ako obyčajne. Ale predsa by som na vás nemohla zabudnúť, takže vám sem dávam novú časť, pokúsim sa písať častejšie aby ste neboli sklamaný.  🙂❤️
Príjemné čítanie 📖 užite si príbeh, dúfam že sa vám páči.

Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )Where stories live. Discover now