Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

25

Caroline
...................

Nič som nevidela, necítila.
Zdalo sa mi to, ako keby som len spala a snívala nijaký svoj sen, v hlave sa mi prehralo čo sa stalo v reštaurácií. Počula som zvuky, príliš vzdialené aby som ich počula zreteľne. Bola som príliš slabá aby som otvorila oči, zdali sa mi viečka byť príliš ťažké aby som ich zdvihla. Tak som sa už viac ani nenamáhala, sila mi odchádzala čo raz viac až nakoniec ma priniesla do ríše snov.

....................................................

Ucítila som, ako sa mi niekto dotkol ruky, bol to sen alebo skutočnosť ? Chcela som zistiť kto to je, kto mi drží ruku a prečo.
Začínala som pekne postupne otvárať oči, aj keď to šlo ťažko, predsa je to lepšie ako nič.
Uvidela som jeho, sedel na stoličke pri posteli, držal ma za ruku a hľadel na naše spojené ruky. Zdvihol tvár ku mne a ja som zase začala uvažovať či je to sen. Bol skutočný alebo len výplod mojej fantázie ? Ako náhle sa moje oči stretli s jeho, neostalo mi dúfať v tom, že toto je skutočnosť. Že on je skutočný. Stačil jediný dotyk, jediný pohľad aby som bola zase stratená v ňom, pohltená v citoch.
Cítila som ako mi začalo biť srdce rýchlejšie, ani jeden z nás sa však neozval do hrobového ticha, ktoré medzi nami panovalo.
Aj keď bola v nemocničnej izbe tma, všimla som si že sa jeho kútiky pier o niečo podvihli.
,, Som rád že si v poriadku "  prehovoril a naďalej mi držal ruku v tej jeho.
,, Čo presne sa stalo ? "  Opýtala som sa a chytila si s druhou rukou hlavu, ktorá ma príšerne bolela.
Vzdychol si.
,, Nasiel som ťa na toaletách, bola si tam už príliš dlho, tak som sa vybral ťa skontrolovať, keď som prišiel, už si ležala omámena na zemi, odniesol som ťa na rukách, dal do auta a priniesol do nemocnice, pre istotu "  
pri tom jeho rozprávaní som si to úplne živo predstavovala až ma zarazila jedna vec.......môj otec.
,, A čo môj otec ? "  Spýtala som sa zhrozená ako keby som si uvedomila, že som nechala niečo horieť.
Klaus sa len zasmial.
,, Je vonku, na chodbe "  povedal až príliš pokojne a s hlavou kývol na veľké biele dvere.
,, S týmto si mi moc nepomohol "
,, Mám ti ho zavolať ? " Spýtal sa a ja som nevedela odpovedať, čo ak zistí že sme sa celý ten čas stretávali na záhrade ? To by mi neodpustil a jeho by asi zabil, pri tom by sa smial ako zmyslov zbavený a potom by mu vpálil guľku priamo do hlavy. Pri tejto predstave ma až striaslo.
,, Nie....to je v pohode "  povedala som nesmelo pokiaľ si ma on premeriaval s pohľadom.
,, Ako to že si este tu, hlavne keď je tu aj môj otec ? "  Toto mi nešlo vôbec do hlavy, ako to že je tu, tu pri mne. Otec by to nedovolil, veď ho nemusí.
,, No povecme že, kvôli tomu že som ťa zachránil, aj keď je divné že ma sem pustil tvoj otec ako prvého aj keď len jeden mohol ísť dnu, ale asi to je z jeho strany ako poďakovanie že som ťa zachránil "  doširoka sa usmial a žmurkol. Musela som nad tým pokrútiť s očami. Chcela som mu povedať že mu za to všetko ďakujem ale skôr ako som otvorila ústa a niečo z nich vypustila, sa mu ozvalo z vrecka vyzvánanie telefónu.
,, Prepáč, toto musím vziať "  nečakal na odpoveď, postavil sa a podišiel k oknu. Ja som si len pohodlnejšie upravila polohu svojej chrbtice a hlavy aby sa mi lepšie ležalo, aj keď momentálne by sa to dalo nazvať ako polosed.

,, Ahoj Ted, tak čo zistil si ? "

,, Dobre, hej....jasné, pozrieme sa na to "

,, Preskúmal si aj kamery z okolitých blokov ? "

,, Fajn, prídem hneď ako budem vedieť "

Počúvala som jeho rozhovor aj keď som moc tomu ani nechápala, bola som až príliš slabá a unavená aby som vnímala na sto percent.
Podišiel ku mne a zase mi chytil ruku, no teraz len ostal stáť pri posteli.
,, Budem musieť odísť.....niečo vybaviť, ale hneď ako to vybavím, prídem za tebou, dobre ? Zatiaľ si oddýchni trochu a nenamáhaj sa "
Zohol sa so svojou tvárou, pri tú moju, az tak, že som mohla cítiť jeho dych, teplo jeho blízkosti ktorá mi robila zimomriavky, nechcela som jo nechať ísť, no vedela som že sa vráti.
Dal mi bozk na čelo a do vlasov mi prehovoril.
,, Zistím kto ti to urobil...kto ti ublížil, prisahám " po týchto slovách sa otočil a odkráčal von z izby. Zostala som tu len ja.....sama...zo svojimi myšlienkami ktoré ma nedokázali pohltiť, pretože únava bola silnejšia než hoci čo iné na svete.

Taaaaak a nová časť na svete !!! 😁😁 Tešíte sa ?
Kľudne do komentára napíšte, či sa vám páči, a nezabudnite pridať aj svoj názor na toto celé 🤗😅  Ďakujem každému ❤️