Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

6

Klaus
.................

Zase odišla, zase mi ušla, som nahnevaný ale aj sklamaný, prečo mi to zase spravila ? Ja proste tomu nerozumiem ! Nič som jej nespravil, to ona bola tá ktorá odo mňa ušla, to ona by sa mi mala doprosovať o odpustenie, to ona by sa mala plazyť k mojim nohám a prosiť ma aby som ju za to nezabil. No ona to nerobí, robí sa ako keby bola v tom nevinne, ako keby nevedela o čo ide, ako keby nebola na vine ona.
Toľko rozmýšľania, toľko myšlienok a žiadné riešenie, žiadné odpovede.

Išiel som pri jej dvere do izby, zastavil som a rozmýšľať či zaklopať alebo len tak vtrhnúť tam, veď predsa som v mojom dome tak na čo klopať, no mám pocit, ani neviem aký, proste jej nechcem ublížiť ani ju vystrašiť.

Zaklopal som........

" Kto je ? ,, Opýtala sa cez dvere.
" To som ja, môžeme sa porozprávať v pokoji, bez hádok ? ,,
" Nemyslím ,, ústa som skrútil hneď do divnej grimasy keď mi dala takúto odpoveď, ona proste musí trucovať ?
" Otvor dvere ,, nebol to rozkaz, ani otázka, len som dúfal že to spraví.
" Neotvorím ! ,, Zvýšila hlas.
" No tak otvor, chcem sa len porozprávať ,,
" To tvoje rozprávanie moc dobre poznám, odíď ! ,,
" Prestaň trucovať ako nijaké decko a otvor mi konečne ! ,, Už to vo mne vrelo, človek jej to povie pekne a ona nič, toto proste ma už začína srať.
" Choď preč ! Prosím ťa odíď ! ,, Toto znelo už priam zúfalo, že by plakala ? Nie to nie, nemá prečo.
" Ako chceš, tak tie dvere vylomím ! ,,
Keď som sa na to už chystal a skoro vykopol dvere mi zazvonil mobil, pozrel som sa kto mi volá.
Na obrazovke mi vypísalo dievčenské meno ktoré som si dobre pamätal.

Vivi..

Nezdvihol som.
" No tak Carol, otvor mi ,,
Nič, žiadaná odpoveď.
" Tak fajn ,, povedal som, otočil sa a odišiel.
Po chvíli mi prišla esmeska.

Vivi : ahoj, tak čo stretneme sa aj dnes ? 😘

Klaus : dnes nie, nemám náladu..

Vivi : ale noooo, veď ťa privediem na iné myšlienky 🙈😘

Klaus : ja neviem, potom ti dám ešte vedieť...

Vivi : budem čakať.. 😘

Fuuu tak teraz som už fakt v prdeli, neviem kde mi hlava stojí, zatiaľ čo dievča ktoré som miloval a asi aj milujem sa zamkla v izbe a skováva sa predo mnou, sa jedno druhé dievča ponúka ako na výstave nech mi spraví dobre a aby sa mohla ešte aj chváliť že spala zo zvieraťom, nebolo by to prví krát, spali sme už viac krát, zatiaľ čo tu Caroline nebola, tak vivi tu bola pre mňa každú noc keď som ju potreboval, proste som chcel zabudnúť ale nešlo to.
No za pokus teraz nič nedám.

Klaus : rozmyslel som si to, vyzdvihnem ťa o pol hodinu u teba....

Vivi : dobre.

Položil som telefón na stolík a išiel sa prezliecť. Tak to bude pre teba Caroline pekné prekvapenie ak tu uvidíš nijakú so mnou, nad touto predstavou som sa musel pousmiať, čo sa stane ? Bude žiarliť ? Alebo jej budem úplne ukradnutý ? Neviem ale som moc zvedavý na to ako sa zatvári.

Caroline
.......................

Počula som ako odchádza od mojich dverí, zošmykla som sa na zem, dala si tvár do dlaní a poriadne sa rozplakala, neviem čo so mnou je, stále ho ľúbim ale zabil mi moju rodinu ! To mu neodpustím.
Zničil ma, využil a potom odhodil ako handru a zabil mi rodinu, to sa odpustiť nedá.
Pre tohto muža, nevyroním už ani len slzu, utrela som si slzy a namierila som si to do kúpeľne, potrebujem si umyť tvár, nech nie je vidieť že som plakala.

Po tomto som sa schopila a vyšla s izby, na chodbe som stretla Abby.
" Ahoj Abby, prosím požičiaš mi nijaké tvoje veci ? ,,
" Ahoj Carol, jasné, hneď ti ich prinesiem ,,
" Ešte by som sa chcela spýtať, kde je Klaus ? ,,
" Pán niekam odišiel, nepovedal kam a ani kedy sa vráti, no bol moc nahodený a vyvoňaný ,,
" Ahha, tak ďakujem Abby ,,
" V pohode ,, otočila sa a odišla.
O pár minút mi prišla Abby priniesť veci, priniesla mi čierne legíny a sivé dlhšie tričko s nápisom ,, Beauty ,,
Tak isto mi priniesla aj čierne papuče s mäkkými brmbolcami.
Aspoň to je niečo iné ako toto jeho tričko, ktoré vonia po ňom, prečo tak vonia ? Bože...spamätaj sa Carol, neznášaš ho ! Nemysli naňho !

Bola asi pol noc keď Klaus dorazil domov, čakala som v izbe, ako náhle som počula že niekto zabuchol dvermi som vedela že sa vrátil domov.
Počula som kroky po schodoch, otvorila som dvere a vyšla na chodbu.
" Klaus, chcela by som sa...porozprávať ,, zrazu som zbadala pri ňom chudú, vysokú blondínku, čo to do pekla je ?
" Teraz nemám čas ! ,, Odsekol mi a dal si ruku okolo jej pása a viedol ju do jeho izby.
" Idiot ,, povedala som si sama pre seba.
Zaviedol ju do izby a prišiel s rýchlymi krokmi ku mne.
" Čo si povedala ? ,,
Zdvihla som hrdo hlavu.
" Že si idiot ! ,, S očí mi sršali plamene ako som sa naštvala.
" Ty nebodaj žiarliš ? ,, Usmial sa s grimasou.
" No to určite, už len na takú by som mala žiarliť, ha ani náhodou ,, otočila som sa na odchod, chytil mi ruku a stiahol ma naspäť.
" Takže predsa žiarlíš ,, usmial sa.
" Nežialim ! ,,
" Ale áno ,, zasmial sa a pozeral mi priamo do očí.
" Okamžite ma pusti ! ,,
" Pustím ťa, ale chcem aby si vedela že pre mňa nič neznamená, len spolu správame ,,
" A to je na tom, spávate spolu ,, pozrela som sa na zem, neviem sa mu pozerať do očí, prepalujú ma až do duše.
Chytil mi bradu a prstami a zdvihol ju tak aby som mu pozerala do tváre.
" tvoje srdce stále patrí mne ,, usmial sa.
" Ja už srdce nemám Klaus, niekto mi ho pred rokom zničil a vytrhol, no naspäť mi ho už nedal ,,
" Nechápem, čo tým myslíš ? ,,
" To je jedno, nechaj to tak, choď sa venovať svojej krásavici ,,
" To ty máš na tričku nápis kráska ,, znovu sa zasmial.
" Takže mám sa venovať tebe ? ,,
" O tvoje venovanie už nestojím ,,
" Aká škoda ,,
" Len kľudne choď, nenechaj ju čakať ,,
" To nemám už ani v pláne, ty srdce už nemáš a dievča bez srdca pre mňa neznamená nič ,,
" Takže ja som nič ? ,,
" Si už len telo, ktoré mi patrí nič viac, nič menej ,,
" Ja ti už nepatrím ! ,, Vytrhla som sa z jeho zovretia a nahnevane odišla.