Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

45. Miluješ mňa !

Carol
.............

,, Ahoj zlato "  riekol a nechýbal pri tom jeho sexy úškrn.

,, To snáď nie, toto nie. "  Chytila som sa za čelo. Do pekla toto je nočná mora ! Kedy sa zbavím tohto idiota ? Kam sa pohnem, tam sa zjaví, ako to ten chlap len robí ? Že by dal na mňa sledovacie zariadenia ?....nie je to vylúčené.

Začala som sa prehrabávať vo svojej kabelke.

,, Smiem vedieť, čo to robíš ? " Uprene pozeral na mňa.

,, No..nie nemôžeš. "

,, Ale no taak, nebuď hneď nasratá. " Priblížil sa o krok bližšie.

,, Ostaň kde si ! " Vykríkla som v aspekte nervozity.

,, Tam mi povec čo hľadáš. "  Povedal ako keby nič.

,, Že by nijaké sledovacie zariadenie ? " Irónia v mojom hlase sa skryť nedala, popravde som ju ani skryť nechcela.

Začal sa smiať. Čumela som naňho ako puk, čo mu je tak smiešne ? Veď to myslím vážne.

,, Ale zlato, na teba ? Sledovacie zariadenie ? Vieš že to mi netreba, nájdem ťa keď chcem. "

,, No vidíš, teraz si to priznal. " Riekla som bez štipky záujmu a prekrížila si ruky na prsiach. Ten hajzel..... ja som to vedela, on ma ani nehľadal, ak by ma hľadal, našiel by ma, veď nie ?

,, O čom to teraz točíš ? "

,, O tom že si ma ani nehľadal, užíval si si tu so svojou štetkou, dúfam že ti dobre poslúžila, no ja končím, nebudem tu pracovať s takým idiotom, aký si ty, nebudem s tebou v jednej budove, to by som radšej umrela ! " všetko som mu vykričala priamo do očí.

Otočila som sa na odchod. Chytil ma za lakeť a potiahol naspäť, oprel ma o stenu a natlačil sa na mňa.

,, Nikam nepôjdeš, pokiaľ si to nevybavíme. "  Povedal tesne pri mojom uchu, až mi nabehli zimomriavky. Čo to do pekla so mnou ten chlap robí ? Prečo reagujem pri ňom vždy rovnako ?

,, S tebou...už nemám čo vybavovať. "  Pozrela som sa mu do očí a dala mu najavo svoj chladný pohľad. To čo mi urobil, sa vyriešiť tak ľahko nedá. Nenapraví to žiadne pekné slovo, skutok alebo darček. Nie som tovar, a nie som ani ja predaj aby si ma s niečim kúpil.

,, A to už prečo ? "

,, Pretože, som zasnúbená žena, čoskoro už vydatá. " Riekla som s víťazným úsmevom a zdvihla na vzdor hlavu.

,, Prestaň, viem že ho nemiluješ. "

,, Ak by tak bolo, neišla by som sa za neho vydávať. " Potichu som šepla až som to skoro ani sama nepočula.

,, Chceš oklamať samú seba ? Obaja dobre vieme ako to naozaj je. "  Pritlačil sa viac na mňa až sa mi napol hrudník a cítila som jeho mohutnú postavu ktorá ma tlačila ešte viac o stenu.

,, Len si myslíš že vieš. "

,,  Tak dobre, pozri sa mi do očí a povec.... že ma nemiluješ. "  Do pekla, či teraz ? Len kľud Carol, bola si trénovana, vieš predsa dobre klamať, využi to.

,, Fajn  "  povedala som a zadívala sa mu do očí. Do tých krásnych očí ktoré ma pripravili o rozum, o srdce a aj dušu. Je to vôbec človek ? Skôr je to diabol, samotný, hriešne sexy diabol.
Teraz na toto nemysli, bože Carol preber sa...povedala som si v hlave.

,, No ja čakám, tak hovor. "

,, Tak len čakaj....netočí sa celý svet len okolo teba. "  Svoj pohľad som presunula niekam za ním, bol tam obraz, na tom obrazy bolo miesto kde sme spolu voľakedy chodievali, no hneď vedľa bola fotka v ráme, bola na nej ona aj s malým, stál tam Klaus, ona vedľa neho a v náručí mala malého, všetci sa tam usmievali.
Všetká zlosť sa mi vrátila do tela a hlavne do mojej hlavy.

Presunula som pohľad na neho.
,, Nemilujem ťa " povedala som chladne a bolo mi jedno či mu to ublíži, aj keď pochybujem, takéto zviera len tak nič nezloží.

,, Klameš ! "

,, Mysli si čo chceš. " Riekla som pokojne kým sa on nerváčil. Videla som na ňom že každú chvíľu vybuchne.

Chytil ma za zápästie, no verte či nie, hrozne to bolelo, z očí sa mi vydrali na povrch slzy. Sykla som od bolesti.

,, On ma hľadal a našiel ma, nie ako ty. " Riekla som no stále sa mu dívala ubolene do očí. Chytila som jeho ruky na mojom zápästí, chcela som aby ma konečne pustil. Pozrel sa na mňa šokovane, pustil mi ruku.
Reflektívne som si ju chytila a pošúchala nech sa mi do nej dostane trocha krvi. Zajtrá tam budem mať sto percentne modrinu.

,, Zostanem v tejto práci, no nie kvôli tebe, ale kvôli tomu aby mi to otec všetko prenechal, potom sa tvoja vláda, tu končí. " Riekla som a so zdvihnutou hlavou odkráčala.

Hneď ako som vyšla z kancelárie som počula ako všetko padlo z jeho stola, neotočila som sa, vedela som presne že obrátil celý stôl, svoj hnev nikdy nevedel krotiť.

Po zvyšok dňa som si robila svoju prácu, prijímala telefonáty ako správna asistentka, vybavovala schôdzky, charitatívne a aj iné akcie na ktorých by sa mal pán urodzený účastniť. Už mi to liezlo ja nervy. Aspoň že je toľko hodín že môžem odísť.

Neviem či je pravda čo som sa dozvedela, ale vraj pán namyslený a výbušní ako sopka odišiel domov skôr nakoľko mal nervy. Hlavná vec že to ja, tu musím trčať ako keby som bola zajatec v otcovej firme.

Ahojte ❤️❤️ nová časť je vonku, dúfam že poteší niekoho, tak čo myslíte, výjde čoskoro pravda najavo ?
Prečo vlastne Klaus odišiel ? Bolo to iba z hnevu alebo je za tým niečo viac ? 😅 Záhada bude čoskoro vyriešená.

Čítaj a dozvieš sa ❤️📖📖