Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

12 - prísne pravidlá

Caroline
....................

Zostala som ako priklincovaná, odišiel, ale aj tak som tam stála na mieste a nevedela sa ani pohnúť, čo sa to so mnou deje ? Zatvorila som oči a rozmýšľala nad jeho slovami.

" Ak sa budeš cítiť v mojej prítomnosti dobre a ak niečo ku mne ešte cítiš, tak tu ostaneš....so mnou a neopustíš ma zase, uvažuj o tom ,,

" Ostanem, lebo k tebe niečo cítim a chcem aby si našiel moju sestru ale v tvojej prítomnosti sa necítim dobre, už neviem komu a hlavne čomu veriť, zabil si mi rodinu tak prečo by si mi pomáhal nájsť moju sestru ? ,, Pýtala som sa sama seba ale na odpoveď som neprišla.
Ľahla som si a len rozmýšľala až som nakoniec zaspala.

............ O pár dní neskôr.........

Ešte stále trčím v mojej " akože ,, izbe, prešlo pár dní a ja sa tu nudím, Abby mi sem nosí, raňajky, obed aj večeru, dokonca mi priniesla nijaké knihy aby som sa nenudila, zatiaľ sa mám dobre, nič mi nechýba, dokonca ani toho nadutenca nevidím. Aj keď trochu mi chýba, hlavne ak viem že sme v tom istom dome ale predsa sa nevidíme. Z mojím myšlienok ma dostala Abby keď mi akurát zaklopala na dvere a vošla aj s večerou ktorá priam úžasné rozvoniavala.
" Ahoj Carol, priniesla som ti večeru ,, usmiala sa na mňa a položila mi tácku s jedlom a s pomarančovím džúsom na stôl ktorý som mala pri okne.
" Ahoj, ďakujem pekne Abby ,, položila som knihu ktorú som akurát čítala na posteľ a postavila som sa, išla som pri stôl a sadla si, zvedavosť mi nedala, musela som sa spýtať.
" Nevieš náhodou čo robí Klaus ? ,, Pozrela som sa jej do tváre a ona len s neutrálnym pohľadom odpovedala.
" Netuším, už celý deň je zavretý v kancelárii, ani na obed neprišiel do kuchyne ,,
" Zaujímavé ,, zamrmlala som.
" Asi toho má veľa ,,
" Asi hej ,,
" No ja už musím ísť, ešte idem upratať kuchyňu a potom chodbu, po zajtrá príde vraj Klausov bratranec ,,
" Čo ? Príde Lucas ? ,,
" Nie, ale Damián ,, hneď ako to dopovedala mi skoro zabehlo.
Damián je jeden arogantný idiot, pretiahne všetko čo sa hýbe, už to skúšal pár krát aj na mňa ale odmietla som ho a vtedy som ešte chodila s Klausom takže bolo oňho postarané, Klaus mu dal jasne na javí aby mi dal pokoj, raz sa skoro aj pobili.
" Tak na toho by som netipovala že príde, musím ísť za Klausom ,,
" Ako myslíš Carol, len ťa prosím slušne zaklop inak bude zle ,, posmešne som sa usmiala, ja a klopať ? To určite....

Klaus
.................
Sedím v kancelárii a neviem kde mám hlavu, hlava je hlboko v myšlienkách ale presne kde to neviem, ale jedno viem, že kde je práve moje srdce, moje srdce sa zavrelo v izbe a už pár dní nevyšlo, nevidel som ju. Dal som rozkaz Abby, aby jej tam niesla jedlo a niečo aby sa nenudila, viem dosť dobre že ma nechce vidieť a to ma bolí viac než čokoľvek na svete.
Už celý deň som v kancelárii a sedím na moc nepohodlného stoličke, hlavu mám zaborenú do papierovačiek ktoré musím vybaviť a ešte k tomu sa sám do môjho domu pozval práve človek ktorý mi je blízky ale zároveň aj moc vzdialený, je to môj bratranec Damián, ktorý si skoro furt dovoľoval ku Carol keď boli osamote, za to som sa s ním skoro aj pobil, lebo si dovoľoval k môjmu dievčaťu, to som len tak nevedel nechať tak, rodina, nerodina, čo je moje je len moje !
Oprel som sa dozadu do skoličky aby sa mi vyrovnal trochu chrbát a povzdychol som si, fakt nenávidím papierovačky, nenávidím Damián ktorý má prísť, nenávidím to že sa Carol na mňa hnevá a nenávidím sám seba lebo som ju pár dní už nevidel. Zatiaľ za tie dni som zistil kde je brat Vivi, dal som tam vyslať pár svojich mužov aby to tam vyriešili, čo sa týka sestry Carol, tak tam som našiel jednu stopu ktorá nikam neviedla......ďalší povzdych.
A akurát mi niekto priamo vtrhol do kancelárie...pýtate sa že kto ?..........príčina môjho trápenia, príčina môjho zastavené ho srdca, osoba ktorá sa radšej zamkne v izbe len aby ma nemusela vidieť.
" Kedy si mi to chcel povedať ? ,,
Vyletí na mňa ako fúria.
" Čo som ti mal povedať ? A hlavne kedy, keď už pár dní som ťa nevidel ? ,,
" Že príde tvoj retardovaný bratranec ? ,, Povedala ironicky a pri tom rozhadzovala rukami.
" Nevedel som o tom ani sám, dnes ráno mi zavolal a sám sa pozval ,,
" Ahha a prečo si mi dovolil sem prísť ? ,, Bolo komické ju sledovať ako sa celá červená od nervov.
" Nemal som na výber, vraj je niečo dôležité čo musí so mnou prebrať ,, 
" A čo bude so mnou ? Vieš aký je, a ak zistí že som tu tak dobre vieš že sa zase o niečo pokúsi ,,
" Neboj sa, nepokúsi, už som nad tým rozmýšľal, budeme sa robiť že sme sa dali naspäť do kopy, budeš spať v mojej izbe, neboj sa, budem spať na pohovke a ty v posteli, toto je jediné riešenie ,,  ťažko si povzdychla a ja som chcel vybuchnúť do smiechu. Fakt by ste sa na nej smiali bola taká zlatá a komická zároveň. Pozrela sa na mňa ako keby mi neverila, čo viem že mi neverí a vyzerala že nad tým fakt rozmýšľa.
" Tak dobre, ale keď odíde tak sa dá všetko do normálu, jasné ? ,,
" Jasné ,, usmieval som sa od ucha k uchu, no moja zlatá, nemysli si že sa to potom vráti do normálu, nebudeš potom už chcieť ani spávať bezo mňa, Damián tak ďakujem že prídeš, že by som ťa od radosti vyobíjimal ako malé decko.
" Tak ja idem späť do svojej izby ,,
" Dobre, tak ahoj ,, už sa otočila na odchod keď som sa v tom ozval " a rád som ťa konečne videl ,z zasmial som sa.
" Naser si ,, a ukázal mi stredný prst.
Vtedy som vybuchol do smiechu a skoro spadol zo stoličky na čo sa ona otočila, začala smiať a so smiechom odišla.