Obyčajné dievča a najväčší mafiánsky boss.
Dve rozdielne životy, ktorým sa skrížili cesty.
Tajomstvo a intrigy.
Klamstvo ktoré ich rozdelilo.
Vylúštia všetky tajomstvá a zistia pravdu ?
Zistia kým vlastne sú a aj aké veľké puto medzi nimi je ?
PS...
Dnes je deň plesu, či som nervózna ? Samozrejme, neviem čo mám očakávať. Tak tu len tak na terase sedím na pohodlnej stoličke s prekrásným výhľadom na more, budem si musieť tu v blízkosti kúpiť nijaký dom, tento hotel nemá chybu ale kúpiť si celý hotel ? To je moc nóbl aj na mňa ktorá má rada jednoduché veci. Z bieleho kruhového stola si vezmem do rúk svoj mobilný telefón a vytočím otcove číslo. Ten to po chvíli zdvihne.
,, Ahoj ocko " poviem mu a čakám na jeho reakciu, bude kričať ? Bude naštvaný alebo bude robiť niečo horšie ako je mlčanie ?
,, Carol dieťa moje, to si sa nevedela do teraz ozvať ? Vieš ako som sa i tebe bál a hľadal ťa všade možne ? " Noo tak aspoň viem že si vybral kričanie.
,,Ocko, fajn, kľudne krič ale nechaj ma niečo ti povedať...."
,,Noo" poznamenal ticho.
,, Vrátila som sa, som v meste, prídem k tebe ešte pred plesom a všetko ti vysvetlím, tiež si vezmem domov svoju batožinu a kamarátku ak ti to nevadí...ou a ešte príde aj môj snúbenec tak prosím povec kuchárke nech niečo dobrého pripraví " riekla som do mobilného telefónu a čakala čo odpovie.
,, Čo ?......snúbenec ? Aký snúbenec, kto do pekla to je aby som mu mohol streliť guľku do hlavy ? " Riekol.
To je teda irónia, on sám ma jemu sľúbil a chcel by mu vpáliť guľku do hlavy.
,, To nebude treba ocko, je to Lucas Rolyence. " Riekla som sa užíva si čerstvý vzduch naokolo a ten výhľad, slnečné lúče dopadali na moju tvár, zavrela som si oči, zdvihla hlavu smerom na nebo a usmievala sa, tento pocit je taký úžasný, všetkú zlú energiu to z vás dostane von.
,, Čo že ? Lucas ? " Ozval sa môj otec celý zaskočení a pokračoval. ,, To on ťa našiel ? "
,, Nie tak celkom otecko, doma sa porozprávame, zatiaľ ahoj. " riekla som a hovor ukončila.
Otvorila som oči a spomenula si....preboha čo si dám na seba ? Rázom som si otvorila oči, postavila sa a vbehla dnu z terasy do nášho apartmánu, vyhľadala som moju odborníčku na extrémne prípady, sedela na gauči a venovala sa internetu.
,, Alex, ja nemám čo na seba " povedala som jej a trochu si povzdychla.
,, To nechaj na mňa. " Riekla a s rýchlosťou parného stroja sa zodvihla z gauča a utekala do vedľajšej miestnosti. Tak som tam len stála a čakala čo zase vymýšľa. Po chvíľke suchotania sa vrátila a podala mi menšiu, bielu taštičku s logom jedného obchodu.
,, Viem že si vravela že tie dvoje šaty nechceš, ale fakt by ti úžasne pristali, nemohla som ich v tom obchod nechať bez pocitu viny, čiže som ti ich aj napriek tvojmu odmietnutiu kúpila. "
Pozerala som sa na ňu ako keby ma ovarila s horúcou vodou, bola som zaskočená, nikdy by som si nemyslela že by spravila niečo takéto, ale z jednej stránky som bola veľmi rada, aspoň mám niečo na seba.
Položila som tašku na zem a natiahla sa po jedny šaty ktoré v nej ležali, boli to presne tie ktoré sa mi tak páčili, čierne s tym výstrihom od boku až dole k nohe. Boli dokonalé, ale nie moc vhodné, predsa nechcem byť až tak odhalená. Mám rada jednoduchosť, no potrebujem aj vyniknúť. Vzala som si tie druhé ktoré ležali tak opustene na dne tašky, boli slabo-modrunké, dalo by sa to nazvať už ako slabo tyrkysová farba. Zašla som neskôr ešte k otcovi,vzala si tam aj batožinu a všetko mu vysvetlila, nebude sa pliesť do mojich rozhodnutí ale je rád že som ,, akože " s Lucasom. Neskôr už konečne doma, som sa začala chystať aj s mojou úžasnou kamarátkou ktorá mi srdečne pomáhala, vyžehlila som si vlasy, spravila makeup, obliekla som si krásne šaty ktoré boli akoby ušité presne na moju postavu. Alex si obliekla oranžovo-žlté šaty, mala ich na páse úzke a od nich sa vlnili až po zem, vyzerala ako slniečko, hlavne keď sa aj usmievala, potom som už iba počkala kým nás vyzdvihne Lucas.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Lucas .............. Úprimne, bol som trochu nervózny ako tento večer dopadne, no jedno som mal isté, Carol tam bude so mnou a nie s Thollemayom, tento fakt ma robil nesmierne šťastným, budem sa kochať s pohľadom na neho ako bude vybuchovať.
Prišiel som vyzdvihnúť Carol a jej kamarátku Alex, bolo skoro osem, čiže ešte sme mali nijakú tú chvíľu, no keď som ju zbadl tam stáť, nemohol som z nej oči spustiť, vyzerala ako nijaký anjel, ako samotná bohyňa ktorá nepatrí na tento svet. V tomto momente som vedel že Thollemay stratil niečo výnimočné čo sa stane onedlho mojím. Spravím pre to všetko, aby bola moja.
Podišiel som k nej a poskytol som jej svoje rameno, ona ho s úsmevom prijala, odprevadil som ju k auto a otvoril jej dvere, tak tiež aj jej kamarátke, nasadol som, naštartoval a mohli sme vyraziť.
Carol ( Kristín ) ................................ Keď sme dorazili, sama som bola prekvapená, bolo mi oznámené že to bude ples, čiže som čakala plesoví večierok ktorý bude v nijakej luxusnej budove a nie vonku na záhrade. No nemohla som sa sťažovať, vonku hrala dobrá hudba, všade svietili krásne svetielká, príjemná atmosféra a vzduch, bolo to vážne úžasné, musím vedieť kto to vymyslel a takto vonku zorganizoval.
Lucas mi pomohol vystúpiť z auta, ponúkol mi svoje rameno a ja som ho ochotne prijala, šli sme dopredu, Alex bola tesne za nami, na začiatku schodov sme sa zastavili. Bolo tu už vážne veľa hostí, no tak tiež tu bol už aj môj otec, prišiel o niečo skôr než ja, len aby niečo ešte vybavil. Na konci schodov sa objavili novinári a začali nás fotiť. Blesky z foťákov boli prisilné na moje oči, no aj tak som ho tam zbadala, stál presne strede záhrady, nie ďaleko ale ani blízko, uprel svoj pohľad na mňa v tom pohľade som sa vždy stratila, aj v tomto momente to nebolo inak no nedala som to najavo.
,, Slečna Mortag, je pravda že sa budete vydávať za pána Rolyencea ? " Prehovoril jeden z novinárov.
,, Potvrdzujem že to je pravda. " Usmiala som sa s veľkým úsmevom a...............pobozkala Lucasa.
