Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

47. Na správnom mieste, v nesprávny čas.

Carol
...............

Tento deň mi ubiehal pomaly, Mala som kopec práce až nad hlavu, nevedela som čo skôr. Podišiel ku mne jeden z mojich kolegov a začal sa nudný dialóg o práci až prišiel na to prečo ma vôbec hľadal.
,, Máš sa potom zastaviť u pána Thollemaya. "

,, Neboj zastavím. " Prekrútila som s očami alá snívaj ďalej, to počká a vrátila som sa k svojej práci.

O hodinu neskôr som potrebovala isť za Klausom, musel mi podpísať papiere a taktiež mu musím pripomenúť jedno stretnutie s obchodným partnerom a rokovanie ktoré ho čaká v zasadačke kde mu zamestnanci predstavia ich projekty. Jednou vetou je to smrtiaca a únavná vec na svete na ktorej sa bohužiaľ musím zúčastniť.

Kráčala som po chodbe v čiernych šatoch s bielym bodkovaním vzorom a na nohách som mala sandále na platforme. Rozpustené vlasy mi skĺzali po koniec pása a jemný make-up mi zdobil tvár. V ruke som ochotne držala všetký dôležité dokumenty ktoré momentálne potrebujem.
Zastavila som sa pred Klausovou kanceláriou.
Hlboký nádych a pomalý výdych.

Zaklopala som, otvorila dvere a vstúpila do miestnosti.

,, Ale ale, koho nám to sem vietor zaniesol." Jeho poznámka zaznela hneď ako zdvihol na mňa zrak, sedel vo svojom pracovnom kresle a pracoval na svojom notebooku.

,, Volal si ma a taktiež musíš podpísať pár papierov, ďalej budeš mať jedno stretnutie a ešte rokovanie o tom projekte. "

Povedala som to skoro na jeden dych, jeho prítomnosť som vnímala až príliž intenzívne. To ako sa na mňa díval, vo mne vyvolávalo zmiešané pocity. Milujem ho ešte stále ?

,, Haló, k tebe rozprávam. " Ozval sa jeho mužský hlas a ja som bola v koncoch. Čo to do mňa vošlo ? Preboha ! Čo sa to so mnou deje a prečo ?

,, Prepáč, zamyslela som sa. "

,, To vidím, nech sa to už nedeje. " Riekol a ja som tam ostala stáť ako stĺp.
Po chvíľke som sa odhodlala a spravila pár krokov k nemu, podala mu papiere a ukázala kam sa má podpísať. Zohla som sa, jeho tvár bola od mojej iba pár centimetrov ďalej, naše pohľady sa stretli, vtedy sa u mňa prejavil ten cit, taký elektrizujúci, ten ktorý človeka prinúti túžiť po niekom. Potriasla som s hlavou a ustúpila o krok do zadu do bezpečnej vzdialenosti. Som predsa zasnúbená, budem sa vydávať, toto nemôžem !

Vzala som papiere a odišla tak rýchlo ako sa len dalo.

Alex
...........

Mám na starosti prípravy na svadbu, takže som sa rozhodla ísť navštíviť pána ženícha do jeho firmy. Carol ma dala za svoju hlavnú družičku a zároveň aj jedinú nakoľko sa jedna naša spoločná kamarátka z minulosti nevie dostaviť, no nevadí, nám to aj takto vyhovuje. Jej veľký deň je aj mojím veľkým dňom. Viem, vyznelo to blbo ale teším sa, neviem či ho Carol miluje tak ako Klausa ale ak bude s Lucasom šťastná, tak budem aj ja.
Svadba má byť už o dve dni a ja ešte nemám presne prebraté s Lucasom či mu prídu nijaký príbuzný. Vždy sa tej téme vyhýba až je to nesmierne podozrivé. Takže idem za ním, teraz mi už pred otázkami neujde.

......................

Vchod do firmy bol veľký, prízemie bolo zaplnené s ľuďmi, všade boli sedačky na spravenie pohodlia. Vykročila som k recepcii, recepčná mi s veľkou ochotou povedala kde by som pána Rolyencea našla. Podľa jej pokynov som šla hľadať strateného vyhýbača odpovedí.
Nebolo to ľahké ale konečne som našla jeho kanceláriu. Bola pootvorená, zostala som stáť na mieste, počula som ženský hlas ale nevedela ho priradiť k nikomu koho poznám.

,, Vravela som aby si to vybavil, aby si ju držal od neho čo najďalej ! A čo sa nedozviem ? Že pracuje s ním ! Ako si to mohol dopustiť ? "

,, Vieš dobre že som nevedel s tým nič spraviť, ani ja som nevedel že budú spolu pracovať. "

,, Mne to je jedno ! Mal si ju od neho dostať ! "

,, Nechápeš že som to nevedel ? "

,, Hej nedokázal si to, pretože si neschopný ! "

Vyzerá to tak, že sa tu niekto dosť háda, tento zaujímavý monológ si musím vypočuť do konca. Začala som počúvať ďalej.

,, Keby som bol, tak by sa za mňa neišla vydávať ! "

,, Vydáva sa za teba iba kvôli tej dohode, ak by vedela že s Klausom nič spolu nemáme, tak by sa za teba nevydala, hlavne ak by sa dozvedela že to dieťa nie je od Klausa. "

,, Je mi jasné že by sa za mňa nevydala, ale tieto detaily sa ona nedozvie, aspoň nie do vtedy kým nebudeme svoji. "

,, Máš to premyslené, len tak ďalej, pokračuj v tom a dotiahni ju pred oltár. "

Mne sa snáď sníva ! To dieťa nie je Klausové, tá pobehlica nebola s Klausom, tak on neklamal Carol keď hovoril že s ňou nič nemá a že to nie je od neho. Pane bože ! Musím jej to povedať, musí o tom vedieť ešte pred tým ako by spravila životnú chybu.

Dvere sa otvorili a v nich stál Lucas. Šokovane som sa mu dívala do očí a ako priklincovaná stála na jednom mieste bez hocijakého pohybu. V tento moment som nevedela ako sa zachovať.

,, Ale ale, koho to tu máme. " riekol a schytil ma za lakte, potiahol dnu do jeho pracovne kde sa mi naskytol pohľad aj na tú harpiu ktorá chcela zničiť šťastie mojej kamarátky. Ako môže byť niekto taký podlý ?

,, Prišla som s tebou prebrať hostí z tvojej strany na svadbu. " Najlepšie bude tváriť sa že som nič nepočula.

,, Dobre, hneď, len niečo ešte vybavím. " Zasadol si za svoj pracovný stôl a niečo ťukal do notebooku.

,, Odhadol by som ťa inak Alex, John predsa pochádza z mafiánskych kruhov, ako to že ťa nič nenaučil ? Napríklad ako sa vyhýbať kamerám ? "

No do frasa, kamery ! Na to som ani nemyslela.

,, Mohla by nám zničiť plány..." Ozvala sa blonďatá zmija.
,, Zbav sa jej ! " Hneď ako toto vyslovila som vedela že je zle.

,, Čo ? "

,, Počul si, aspoň do svadby. "

,, Ale....." Začal Lucas no nenechala ho dopovedať.

,, Žiadne ale, zbav sa jej ! "

To bola posledná veta ktorú som od nej počula, udreli ma tupým predmetom a uvidela som číru tmu.