Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

48. Nezvestná kamarátka.

Carol
...............

Po práci keď som sa vrátila domov, mi nikto nevedel povedať kam odišla Alex, telefón mi nezdvíhala a keď do večera neprišla ku mne domov, som sa začala o ňu strachovať. Ona nie je ten typ človeka ktorý vám nezdvihne mobil ak jej voláte, preto ma to tak dostalo.

,, Odišla okolo obeda, vraj za vaším snúbencom, dohodnúť malé detaily ohľadom svadby. Iba toto povedala, od vtedy jej niet. " Riekla služobná v našom dome ktorá ju videla naposledy.

Toto nie je vôbec dobré. Kývla som hlavou a ukázala jej že môže odísť. Neviem čo sa s Alex stalo a to ma štve, neviem kde je, neviem či náhodou jej niekto neublížil, neviem nič. Mám zviazané ruky pretože nič neviem, aspoň keby bola malá maličká stopa kde začať. No pocit bezmocnosti ma ubíja.
Zdvihla som telefón a vytočila Lucasove číslo.

,, Áno drahá ? "

,, Nevieš kde je Alex ? Odkedy šla za tebou ju niet. "

,, Nie, neviem kde je, bola tu, dohadovali sme sa o hosťoch a potom hneď aj odišla. "

,, Tak teda nič. Maj sa. "

,, Dobre, tak ahoj drahá. " Riekol a položil ma.

Niečo mi tu nesedí, jeho hlas bol iný, ako keby sa bál že na niečo prídem, tá rýchlosť ako mi položil hovor a to všetko, je proste čudný. Inokedy ani nechce aby som ho položila keď spolu voláme a teraz ? Teraz to bolo fakt divné.

Zvyšok večera som čakala či sa mi Alex aspoň neozve. S nádejou som sedela na pohovke s mobilom v ruke, dúfajúc že to každú chvíľu zazvoní.
A zazvonilo.
S radosťou a nádejou som sa pozrela na displej mobilu, kde sa objavilo Klausovo meno.
Úsmev z tváre ki zmizol, radosť tiež a nádej pomaly prchala preč. Povzdychla som si a zodvihla hovor.

,, Áno ? Ako viem je už po pracovnej dobe. " pvedala som.

,, Ahoj, to teda je ale počul som že je Alex nezvestná. "

,, Hej a odkiaľ si to počul ? " zaujímala som sa.

,, Tvoj otec mi to dnes hovoril. " Riekol a ja som rozmýšľala nad tým prečo mu otec všetko rozpráva. Toto si s ním ešte vybavím.

,, Ahha. " Odpovedala som neutrálne.

,, Tak ak ti viem nijak pomôcť buď v hľadaní alebo tak, tak sa mi potom ozvi, zober si kľudne voľno z práce, nechcem aby si sa tam znervózňovala a behala kade tade ako zmyslov zbavená. " zasmial sa.

,, Ďakujem. " S týmto slovom som hovor ukončila, bolo od neho síce pekné že mi chce pomôcť ale jeho pomoc nepotrebujem. Svoju kamarátku nájdem aj bez jeho pomoci. Ale kde začať ? Naposledy išla za Lucasom ale ten hovorí že od neho hneď aj odišla.

Na toto sa presne zíde jeden človek, je dobré mať známosti aj na polícii.
Schmatla som si kabelku a letela von ku svojmu autu. Do pätnástich minút som bola na policajnej stanici. Podišla som k recepcii kde stál starší policajt vysokej, chudej postavy. Od neho som sa dozvedela kde nájdem pána Ricka Thompsona.
Rick je starší brat Johna, tiež je zapletený v mafii ale nikto o tom nevie, pracuje pre nás ale aj pre políciu, je pravá ruka kapitána policajnej stanice.

Zaklopala som na jedny drevené dvere. Z poza dverí sa ozvalo ,, ďalej. " Nečakala som a vstúpila dnu.

Za svojím stolom sedel Rick, od kedy som ho videla naposledy trochu ostarol, na čele sa mu vytvorili vrásky, jeho mohutná postava sa nezmenila, čierne vlasy ktoré mal po ramená už nie sú také čierne, dá sa v nich sem tam vidieť biely vlas.

,, Zrak ma klame alebo sa stal zázrak ? Vážne si to ty Caroline ? " Postavil sa aby lepšie dohliadol jeho pohľad na mňa.

,, Zrak ťa neklame, som to ja. " Zasmiala som sa.

,, Sú to už tri, štyri roky čo som ťa nevidel ? "  Ricka poznám o niečo dlhšie než Johna, Rick mi bol skoro ako brat, poznáme sa od malička a dosť sme si toho spolu prešli, hlavne keď ma chránil a zakazoval mi stretávať sa s Klausom, to teda ale bolo, staré dobré spomienky.

,, Tak nijak. " Odpovedala som mu. ,, Rick, prišla som lebo potrebujem od teba niečo, je to dôležité. "

,, Tvoj ustarostený pohľad sa nedá nevidieť, o čo ide ? "

Posadila som sa na stoličku ktorá bola naproti jeho stolu.
,, Musím ti povedať všetko odznova aby si tomu pochopil a vedel mi pomôcť. " Riekla som a čo jeho odpoveď bolo gesto kývnutia hlavou na znak súhlasu.

Úplne všetko som mu povedala, vyliala som si srdce ako ešte nikdy v živote. Dozvedel sa o mojom zasnúbení a aj o dohode medzi mnou a Lucasom. O mojich citoch ktoré stále cítim ku  Klausovi, o tom že zmizla Alex, o tom že o deň a pol sa mám vydávať, všetko čo sa rúca na mňa ako balvan.

,, Prejdem kamerové záznamy z hlavnej cesty a ešte vchod do firmy Rolyencea. "

,, Dobre, ďakujem. "

,, Momentálne mám prácu ale o tie dve hodiny sa viem na to pozrieť, potom ti zavolám, choď kľudne domov a trochu si oddýchni. "

,, Dobre Rick, ale hneď ako niečo budeš vedieť, mi zavolaj. "

,, Sľubujem že tak učiním. "

,, Ďakujem. " Venovala som mu letmý úsmev a odkráčala preč.

Po ceste domov som rozmýšľala a rozhodla som sa že sa zastavím u Lucasa, chcem dať presunúť svadbu, kým sa Alex nenájde.
Keď som dorazila na miesto kam som mala namierené, vyhľadala som jeho kanceláriu. Mal rokovanie tak som sarozhodla ho tam počkať. Sadla som si do jeho kresla a čakala, čakala a zase len čakala. Minúty sa tiahli ako dni, hodiny ako mesiace.
Po dvoch hodinách som si povedala dosť. Poviem mu to cez telefón a vybavené.
Odišla som domov.

Nervy vo mne lomcovali ako ťažké reťaze ktorých sa nedá zbaviť. Musím vybaviť tú svadbu ešte dnes. Vytočila som Lucasove číslo.

,, Áno drahá ? "

,, Chcela som sa s tebou dnes o niečom porozprávať ale nedalo sa, mal si rokovanie, čakala som tam na tebe dve hodiny ale potom som to vzdala, takže stručne ti to poviem cez telefón....chcem presunúť našu svadbu do kým sa Alex nenájde. "

,, Čo ? Ale-ale to predsa nemôžeš,už všetko je pripravené, kňaz, priestor na oslavu aj kostol, fotograf, už sa to nedá zrušiť. "

,, Môžem a aj to urobím, pochop ide o moju najlepšiu kamarátku. "

,, Možno išla za Johnom do Ruska. "

,, To by mi zavolala a dala vedieť, niečo sa jej stalo a kým nezistím čo, svadba nebude. To je moje posledné slovo. "

,, Ale tá svadba musí byť ! "

Zostala som ticho.

,, Musíš si ma vziať skôr než Klaus tú svoju s ktorou má dieťa, to ti asi nepovedal že si ju chce vziať, že nie zlatíčko ? "

,, O čom to hovoríš ? Klaus sa bude ženiť ? "

" Áno bude, a ak chceš aby trpel, aby sa mu všetko vrátilo tak sa po zajtrá za mňa vydáš. "  S týmto mi zložiť hovor a ja som ostala ako obarená vrelou vodou.

Všetko sa na mňa zosypalo.

Nová časť je vonku, ďakujem všetkým že čítate môj príbeh, patrí vám moje veľké ďakujem. ❤️ Tak tiež, prajem pekné čítanie. 📖
Pomaly sa približujeme ku koncu. Chceli by ste aj pokračovanie ? 📝
Do komentáru napíšte svoj názor a či by ste chceli pokračovanie tejto knihy. ❤️