Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

20

Caroline
..................

Konečne po takej dlhej dobe som si mohla vidýchnúť, moja sestra je fakt nažive a je pri mne, ešte stále som bola v menšom šoku, bola som konečne po dlhej dobe úprimne šťastná. Bol to pre mňa ako zázrak. Moja malá sestrička sa odtiahla odo mňa a usmiala sa.
" Musím ti toľko toho povedať, bolo to tu úžasné, ako v rozprávke ,,  to jej aj verím, v takomto parádnom dome sa skutočne mohla cítiť ako v rozprávke.
" To som rada sestrička ,, usmiala som sa na ňu a pohladila ju po líci. Otočila som sa na môjho otca, on sa na nás len pozeral.
" Mali by sme sa porozprávať ,, povedala som mu, on iba kývol s hľavou aby som ho nasledovala do pracovne. Tak som aj učinila. Vošla som do jeho pracovne a zavrela za sebou dvere.
" Povec mi čo presne sa stalo v ten deň ,, musím vedieť čo sa stalo, sadol si na svoje kreslo a ukázal s rukou nech si sadnem aj ja. Sadla som si naproti nemu a  čakala nech začne rozprávať.
" Bolo to mesiac pred tým keď zomrela, volala mi že ju sledujú nijaký chlapi, vedela že sa niečo deje, sledovali ju, odpočúvali, snažil som sa zistiť kto to je ale nevedel som, chlapi ktorý ju sledovali vypili jed len any sme z nich nič nedostali, tvoja mama bola taká ustarostená a hrozne sa bála čo s vami bude, tak sme sa dohodli že pôjdete ku mne, že si vás zoberiem aj s tvojou matkou, chceli sme vám spoločne vysvetliť že ste moje deti, v deň jej smrti mi nadránom volala, tí chlapi už boli tam, videla ich tiene na záhrade, mal som isť po vás, no keď som k vám dorazil tak tvoja matka aj s jej manželom boli mŕtvý, teba som tam nenašiel, bola tam len tvoja sestra, schovaná pod podlahou, bola tam menšia skrýša ,,  nevedela som čo mu na to povedať, ale ani by som mu nič nestihla odpovedať lebo do miestnosti vtrhli jeho muži.
" Pane, niekto je pri hlavnej bráne ,, otec sa len postavil.
" a viete kto to je ? ,,
" Nie na isto pane ,, odpovedal jeden z nich.
" Dobre, tak ideme tam, zober ešte zo sebou troch chlapov a ty choď za svojou sestrou ,, to povedal už mojim smerom. Tak som sa otočila a išla do obývačky za Laurou. Bola pri nej jedna staršia žena, priniesla jej kakao a ešte keksíky, milé od nej, pomyslela som si. No tak isto som myslela aj na to kto to mohol byť pri tej bráne, mohol to byť kľudne aj Klaus, možno prišiel po mňa. Musím tam isť a zabrániť krvi preliatiu. " Dáte prosím pozor na malú ? ,, Povedala som tej staršej pani a ona prikývla. Na nič viac som nečakala, utekala som.k.hlavnej bráne, bola všade veľká tma takže som skoro spadla ale utekala som ďalej , videla som že sa približujem k bráne, bohužiaľ otec tam bol a na druhej strane za bránou Klaus s jeho mužmi. Tak toto nedopadne dobre. Ako náhle som bola už pri nich som sa zastavila aby som nabrala dych, nikto si ma nevšimol až kým som nepovedala Klausovo meno.
" Klaus ,, povedala som to potichu ale aj tak ma každý počul.  " Ty ho poznáš ? ,, Otočil sa na mňa otec. " Áno poznám ,,
" Čo medzi vami je ? ,, Spýtal sa ma ako keby sa malo stať niečo hrozné, a to všetko záleží len na mojej odpovedi. Ale v podstate ani ja sama neviem čo medzi mnou a Klausom je. Rozmýšlala som čo povedať, vo vzduchu bolo cítiť napätie a otcov hrozivý pohľad. " Ľúbim vašu dcéru a to sa nezmení ,, keď som to počula moje srdce bylo o dušu,pozrela som sa na Klausa a naše pohľady sa stretli. " Tak na to chlapče zabudni, moja dcéra nie je pre teba a ty nie si pre ňu ,,  tak toto teraz prehnal.
" Čo tým myslíš ? ,, Otočila som sa na otca a čakala na vysvetlenie.
" Kvôli jeho rodine je tvoja mama mrtvá ,,   čo ? Bože, to nie. Ako, nie to nie, on nie.
Obaja sme vyzerali šokovane, Klaus ale aj ja. Bol prekvapený tak isto ako aj ja, takže on to byť nemohol. " Čo to tu hovoríte ? ,, Klaus vyzeral byť úplne mimo s toho čo počul.
" To že tvoja rodina môže za smrť ženy ktorú som miloval, môže za to že dve moje dcéry nemajú matku ,,
" O čom to hovoríš otec, nerozumiem ,, ozvala som sa mu ja aj keď som nebola moc schopná ani hovoriť.
" Jeho otec dal zabiť tvoju matku ,, s touto vetou prišiel aj pocit výbuchu v mojom srdci ale aj v hlave, tú vetu som si v hlave opakovala pár krát aby som to vedela spracovať.
" To nie je možné, to by nespravil, prečo by to robil ? ,,  klaus tomu moc nechcel veriť, ani sa mu nedivím. " Choď radšej domov chlapče ,, povedal môj otec.
" Bez vašej dcéry nejdem nikam ,,
" Si odvážny ale zároveň aj sprostý, ak by si mal rozum tak by si sa otočil, zobral svojich chlapov a odišiel domov ,, no Klaus nevyzeral na to že by sa chystal odísť.
" Otec, potrebujem sa s nim len porozprávať, potom odíde, sľubujem ale dovoľ mi sa s nim porozprávať ,,
" Nie ,,
" Prosím, viem sa o seba postarať ,,
" To viem, dnes som to zistil ,,
" Tak mi dovoľ sa s nim porozprávať ,,
" Tak dobre, ale len chvíľu ,,
Otec s jeho chlapmi odišiel a ja som tam ostala s Klausom a jeho mužmi sama.
" Ľutujem to, ja som to nevedel, ak by som to vedel tak by som spravil aj nemožné len aby som zabránil....,,
" Nie, nehovor o tom, už sa to nedá vrátiť naspäť ,, povedala som zo stiahnutým hrdlom.
" Musíš odísť ,,
" Bez teba neodídem ,, cez bránu som mu chytila ruky do svojich.
" Musíš odísť, mne sa tu nič nestane, som tu v bezpečí, mám tu svoju jedinú rodinu ktorá mi ostala, budem v poriadku, sľubujem ,, usmiala som sa naňho a on len prikývol s hlavou, pustil mi ruky, otočil sa a dal signál s rukou svojim mužom že odchádzajú, pred nastúpením do auta sa na mňa pozrel, videla som v jeho očiach bolesť a ľútosť, potom sa len smutne usmial a natúpil do auta, odišiel. Ostala som pri bráne úplne sama so svojimi myšlienkami, otočila som sa aj ja a pomaly sa vydala naspäť k domu.

Tak a ahojte milí čitatelia, ďalšia časť napísaná a zverejnená, dúfam že sa bude páčiť ❤️🙂
Príjemné večerné čítanie 📖🤗