Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

30.

Caroline
..................

Vedela som že niet úniku, ak ma nenájde otec tak Klaus, alebo niekto z ich mužov, nemohla som riskovať a nechcela ohroziť kamarátku, prešli dve dni čo som tu u nej a u Johna, nechcem ich zaťahovať do mojich vecí a narobiť im problémy, som im vďačná že mi chcú pomôcť, ale za akú cenu ?

,, Nad čím rozmýšláš ? "  Opýtala sa Alex a medzi tým mi naliala do pohára červené víno.

,, Ale nad ničím "  obrátila som tvár k nej a usmiala sa.

,, Vidím že ťa niečo trápi, tak to vyklop ! " Nedala sa odbiť, to je moja úžasná kamarátka, vždy dostan človeka kam chce, prisadla si na gauč a odpila si zo svojho pohára.

,, Len rozmýšlám ako to celé bude, z jednej strany sa chcem vrátiť domov, k otcovi a k sestre, no z druhej strany...."  Povzdychla som si, no nerozprávala ďalej. Alex to dokončila za mňa.

,, Na druhej strane sa bojíš že keď sa vrátiš a stretneš Klausa tak sa vrátia aj tie city k nemu a tvoj výcvik bol zbytočný,  ale hlavne sa bojíš že ak sa vrátiš, uvidíš Klausa aj s tou pobehlicou ktorá čaká jeho dieťa, že je tak ? ".

Pozerala sa na mňa a vedela som že ma skúma pohľadom, nemusela som jej odpovedať, odpoveď už dávno poznala.
No napriek tomu pokračovala.

,, Carol........si silná žena, prešla si výcvikom ktorý ťa stál veľa driny, veľa času a ktorý ťa priam zocelil, už nie si to krehké dievčatko.....si silná žena ktorá dokáže a zvládne všetko, len si musíš veriť, nie nadarmo si si prešla tým všetkým, musíš len potlačiť tie emócie, zachovaj si neutrálnu tvár, tak ako si sa to aj učila ".

Chytila ma za ruku a rozprávala priamo do mojej duše, mala vo všetkom pravdu, zvládnem to, budem silná, ukážem každému ako ma podcenil, pomstím sa.

,, Máš pravdu Alex, pozriem si lety domov a vrátim sa, mám už plán čo a ako spravím ".  Usmiala som sa na ňu a odpila si z vína.

,, Ak chceš, pôjdem s tebou, aj tak John musí niečo povybavovať, momentálne má veľa práce, takže typujem že mu to vadiť nebude ".

Kecali sme ďalšiu hodinu až kým neprišiel John domov, potom som ich nechala samých a išla si prezerať lety, nechcela som sa vracať moc skoro ale ani moc neskoro, potom som narazila na jeden ktorý bol presne o týždeň, ten bude ideálny.
Zvyšok večera bol ako obvykle normálny, sadli sme si my traja za stôl a navečerali sme sa, bolo nám dobre, Alex mi bola ako sestra a John ako môj švagor, bol vtipný, no aspoň si to on sám o sebe myslel, ale taktiež vedel dobre riešiť problémy, patril medzi najlepších mužov môjho otca, preto mu dal na starosti všetky obchody a aj firmu ktorú otec tu v Rusku vlastnil.
Po večeri som si dala sprchu, potom som sa prezliekla do pyžama a ľahla si. Akokoľvek som sa snažila, spánok neprichádzal, len som sa prehadzovala na posteli z jednej strany na druhú, možno som príliš rozmýšľala alebo som mala len predtuchu že to všetko čo sa chystám urobiť nedopadne dobre alebo to bude až príliš dobré. Ani neviem koľko som rozmýšľala a koľko bolo už hodín, viem že bola ešte hlboká noc.
Pozrela som sa von oknom, rušné mesto utíchlo a neostalo stopy po živej bytosti, aspoň som si to myslela, kým som nezbadala čiernu postavu stáť oproti na chodníku pod veľkým stromom, pozeral sa priamo sem, priamo na mňa. Videla som ako sa pohol, spravil dve kroky dopredu aby nočná lampa ho mohla aspoň trochu osvietiť, no nič som nevidela, aj keď pristúpil pod nočnú lampu na kraji chodníka, bol stále rovnako čierny ako tieň, ako temnota ktorá si prišla pre mňa.

Zobudila som sa na slnečné lúče ktoré mi osvietili tvár. Nechcene som si sadla na posteľ.
Bol to len sen ? Alebo to bola skutočnosť ? Bol ten čierny tieň skutočný ? Ak áno, kto to bol a čo chcel ?
Tieto otázky a omnoho viac mi behali po rozume celé ráno.