Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

16 - ráno

Caroline
......................

Vstala som ráno na to že sa lúče slnka dostali na moju tvár. Otvorila som oči a zistila že ma niekto objíma a spí vedľa mňa, áno bol to Klaus. Ten Klaus ktorý keď je pri mne tak neviem dýchať, pri ktorom sa mi zrýchli tep, pri ktorom mám zase pocit bezpečia a pri ktorom cítim zase to čo pred tým. V toto ráno som prišla na to že Klausa stále milujem, nikdy som ho milovať ani neprestala, len som klamala sama seba že ho nenávidím. Neviem čomu veriť, verím že Klaus by nebol schopný zabiť mojich rodičov, tak kde je pravda ?
Trošku som sa pomrvila a otočila na bok aby som mu videla lepšie do tváre, spí tak pokojne.
Hlavu som si položila na jeho hruď a započúvala som sa mu priamo do srdca, zavrela oči a nechala sa unášať s tým krásnym zvukom, keby tak bilo iba pre mňa.
Zrazu ma jeho ruky chytili okolo pása, to znamená že je už hore. No oči som otvoriť ešte nechcela, chcem si vychutnať ešte jeho blízkosť.  Po pár minútach ma chytil a odsunul nabok aby vedel vstať. Vyzerá to tak že s tej blízkosti už dnes nič nebude.
Chcela som vedieť čo bude robiť tak som nechala oči ešte zatvorené a robila sa že spím.
No nepočula som nič, ani kroky, bolo úplné ticho, že by odišiel alebo zostal potichu tu ?
Otvorila som oči, a to som robiť asi nemala, vedľa posteli sedel v kresle Klaus a svoj pohľad venoval iba mne, ja narozdiel som sa od neho zľakla, buďte úprimný, ak je tu hrobové ticho a vy otvoríte oči a zbadáte niekoho vedľa v kresle tak tiež vám nebude do smiechu hneď.
Ale jemu očividne bolo lebo sa zasmial.
" Dobré ráno dievčatko ,,
" To by si nebol ty, ak by si nepodrypoval hneď ráno ,, venovala som mu svoj rozospatý pohľad a pošúchala si oči, až potom som si všimla že tu sedí polonahý, akože nevadilo by mi to, len som sa nevedela sústrediť na nič iné len na zízanie naňho.
" Budeš sa len pozerať, alebo aj niečo chceš ,, pridal svoj frajerský smiech a ja som vedela presne na čo myslí.
" Nie chlapček, ja od teba nič nechcem, akurát len to aby si zmizol z tejto izby a vykopol svojho bratranca, potom budem nadmieru spokojná ,, usmiala som sa na jeden kúriť a vstala z postele. On rázom pristúpil ku mne a pritisol má o stenu.
" Už dávno nie som chlapček, ale to ty dobre vieš ,,
" Fakt ? To som teda nevedela ,, pridala som taký udivený face.
" Neprovokuj ! ,,
" Inak čo ? Zabiješ ma ? Zamkneš v izbe ? Alebo ma nebodaj znásilníš keď sa to nepodarilo tvojmu bratrancovi ? Tak hovor, čo spravíš ? ,, Pozerala som sa mu do očí a videla že nenechádza slová, asi som to prehnala ale všetko to bola pravda.
" Vieš že by som sa ťa nedotkol bez tvojho zvolenia, nechám nech po mne začneš túžiť tak ako ja túžim po tebe, chcem aby si ma chcela tak ako ja chcem teba, bez donútenia, dovtedy sa ťa nedotknem ,,
Odtiahol sa odo mňa, podišiel k dverám, venoval mi jeden pohľad a už ho nebolo, zatiaľ čo ja som stála na tom istom mieste a nevedela sa pohnúť.
Bože on ani nevie ako po ňom túžim, je to aj lepšie že to nevie, využil by to len proti mne.
Rozhodla som sa že radšej si dám sprchu.

Dnes kratšia časť, kvôli učeniu teraz moc nestíham, ale sľubuje že vám to vynahradím.
🙂🙂 Príjemný večer 🌃