Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

5

Ako si mohol ten idiot len tak sadnúť do auta a odísť ? Tak rada by som mu teraz vrazila, ale veď prečo ma to štve ? Aj tak potom príde a urobí mi zo života zase peklo.
Billy ma stále držal za lakeť, tehla som sebou na bolesť ktorú som pocítila, nie len tú fyzickú ale aj tú psychickú.
" Auu to bolí ,, Billy sa na mňa pozrel a aj na moju ruku, potom uvoľnil to držanie.
" Prepáč Caroline ,,
" To nie kvôli tebe....ale kvôli nemu ,, odpovedala som a nasadla do auta pri ktoré ma viedol.
Po asi tak hodine sme dorazili do domu, ktorý som si veľmi dobre pamätala, vôbec sa nezmenil, vyzerá stále rovnako.
..........
Sedela som v aute, celá rozrušená a vystresovaná.
" Neboj sa, budeš sa im páčiť ,, ozval sa Nicklaus.
" A čo ak predsa nie ? ,, Smutne som sa ho opýtala.
" Ale neblázni, ako by ťa mohol niekto nemať rád ? Každý kto sa len pozrie na teba si ťa zamiluje ,, usmial sa na mňa a pohladil po tvári.
" Ja neviem Nick ,,
" Carol, uvidíš že to bude v poriadku a mojim rodičom sa budeš páčiť ,,
" No dobre, už neprotestujem ,, usmiala som sa naňho a pozerala sa z idúceho auta von oknom.
V hlave mi znelo len to či sa im fakt budem páčiť, nemyslite si o mne nič zlé, len chcem spraviť ibrý dojem na svojich " budúcich ,, svokrovcov, viem že Nick je pre mňa mojím osudom, je mojím srdcom aj dušou, mojím životom ale aj smrťou.
Auto zastavilo a ja som sa pozrela na Nicka.
" Už sme tu, princezná ,, venoval mi široký úsmev, potom vystúpil z auta a prišiel mi ako správny gentleman otvoriť dvere, ponúkol mi ruku, ktorú som prijala a pomaly z auta vystúpila za pomoci tejto mojej lásky.
Bola som ako zhypnotyzovaná keď som uvidela ten dom, bol obrovský a veľmi krásny.
" Pripravená ? ,, Spýtal sa ma.
" Ani moc nie ale pochybujem že už viem ujsť ,, zasmiala som sa, chytil ma za ruku a viedol ma k dverám.
" Nemáš sa čoho báť, veríš mi ? ,,
" Verím ,,
.............
Neznášam spomienky, prečo mi každá vec pripomína minulosť ?
" Slúžka ti pripravila izbu, máš ju hneď vedľa knihovni, trafíš tam ? ,,
" Trafím ,,
" Keď príde, tak ti dám vedieť ,,
" Dobre a ďakujem ti ,,
" Nemáš za čo Caroline ,,
Vstúpila som do domu, nezmenilo sa nič, krásny dlhý, červený koberec bol stále od hlavných dverách až po hornú chodbu, na chodbe boli stĺpy z mramoru a podlaha bola stále s krásnych, bielych kameňov v tomto má vyrušil ženský hlas.
" Dobrý, vy ste tá slečna ktorú sem mal priniesť môj pán ? ,,
" Asi áno ,, odpovedala som jej a jej výraz vyzeral ako keby si ma premeriavala a začudovane sa na mňa pozrela.
" Nijaký problém dámy ? ,, Ozval sa Billy ktorý sem prišiel.
" Nie žiaden ,, odpovedala dievčina.
" No tak dobre, Abbygail ťa odprevadí do izby, kľudne sa choď okúpať, prezliecť a potom prídi dole na večeru ,, povedal smerom ku mne.
" Fajn ,,
Otočila som sa a išla za dievčinou.
" Takže ty si Abbygail ? ,,
" Áno, ale stačí Abby ,,
" Dobre, Abby, ja som Caroline ,,
" Rada ťa spoznávam, aspoň je už v dome aj nijaké dievča ,,
" Prečo do teraz nebolo ? ,,
" Nie, pán si sem nikdy nikoho nepriviedol ,,
" Ahha ,,
" Už sme tu, tu je tvoja izba, tak sa zatiaľ maj Caroline ,, usmiala sa na mňa a zanechala pri dverách do mojej akože izby...

.............

Ako som odtiaľ odišiel a šiel v aute po hlavnej ceste ani netušiac kam, som len rozmýšľal ako to dnes dopadne, či sa s ňou mám vôbec rozprávať alebo ju radšej ignorovať, ani neviem sám, čo mám robiť. Len viem že dnes bude v mojom dome, bude spať pod mojou strechou a budeme tak blízko seba ale aj od seba ďaleko, neviem či ste rozmýšľali aj vy aké to bude mať pri sebe niekoho kto vás sklamal a ranil, odpustili by ste mu to ? Alebo by ste sa k tej osobe správali neúctivo a vrátili mu tú bolesť ? Najprv sa s ňou porozprávam, ak to nepôjde po dobrom tak to pôjde po zlom a budem musieť zvoliť tú druhú možnosť. Aj keď nerád to spravím ale nič iné mi moc ani neostáva. Takto som sa túlal po meste asi dve hodiny a rozmýšľal ako začať keď budem v dome. No na nič som neprišiel, došlo mi že už je čas sa vrátiť domov, čo ak bude už spať keď prídem ? Veď neviem čo si prežila v tom sklade. Ale čo je isté chcem sa s ňou porozprávať ešte dnes.
Začal mi zvoniť mobil, zastal som pri chodníku s autom a zdvihol.
" Áno Abby ? ,,
" Pane, slečna sa už išla okúpať, ale nemá tu žiadne veci, mohla by som jej dať niečo od vás ? ,,
" To si sa nemusela ani pýtať, kľudne jej daj niečo odo mňa ,,
" Dobre pane a kedy prídete domov ? ,,
" Už idem, onedlho som tam ,,
" Dobre, tak dopočutia pane ,,
Položil som a naštartoval auto, vyrazil som domov.

............

Napustila som si vaňu a trochu v nej relaxovala, potrebovala som to, aby som si trochu oddýchla a vyčistila hlavu, trochu relaxu nikomu nezaškodí. Vyrušilo ma len zaklopanie na dvere kúpeľni.
" Kto je ? ,,
" To som ja Abby ,,
" Kľudne vstúp ,, odpovedala som jej.
" Priniesla som ti len veci aby si sa mala do čoho prezliecť, viem že tu nič nemáš tak som ti priniesla toto, položím ti to na posteľ ,,
" Ďakujem ,,
"Nie je za čo ,, usmiala sa a pokračovala,
" Ak dovolíš, ja už pôjdem ,,
" Jasné, ďakujem ,,
Kývla hlavou na znak že to je v pohode a odišla, zatiaľ ja som vyšla z vane a zabalila sa do uteráku, usušila si mokré vlasy a potom sa išla prezliecť, chytila som tú látku oblečenia a skoro ma porazilo.
" To snáď nie ! ,, Doniesla mi jeho tričko, to si na seba nedám ! Nemôžem si dať na seba jeho tričko po tom všetkom, ale...nemám na výber, nahá tu nemôžem ostať, tak som si bohužiaľ dala to tričko, dúfam že ma to nezabije a čo ma nezabije, ma len posilní ako sa vraví.
Keď som bola už prezlečená, tak som si nechala vlasy tak, rozpustené a vyšla som z izby, bosá, no čo, podľahla je studená a je to docela aj príjemné, nesťažujem sa. Zišla som po schodoch a išla rovno do kuchyne, tam už bolo prestreté.
" Ahoj Caroline ,, pozdravila sa mi Abby.
" Ahoj ,, odzdravila som sa jej.
" Ako vidím tak si trafila do kuchyne ,,
" Ona to tu dosť dobre pozná Abby ,, ozval sa hlas za mnou, nemusela som sa ani len otočiť aby som vedela že ma so svojou prítomnosťou poctil majiteľ trička, ktoré mám na sebe.
Prešiel okolo mňa a sadol si, sprísnel pohľad.
Prišiel aj Billy a sadol si tiež, taktiež aj Abby si sadla, mne neostávalo nič iné len si sadnúť oproti neho.
Začali ostatný všetci jesť, len ja a Nicklaus nie, pozerali sme sa na seba, skúmali sme sa navzájom, zmenil sa, nie len výzorovo ale aj charakterovo. Jeho čierne vlasy boli inak upravené, ale aj tak ho viacej zvýrazňovali jeho smaragdové oči, oči ktoré by roztopili aj ľadovec, oči ktoré zlomia veľa ženských sŕdc ak chcú. No pri pohľade do jeho očí sa ozval.
" Tak spusti, prečo si vtedy ušla ? Čo takého ťa prinútilo újsť ? ,, Tak s týmto ma nasral, akože ja som ušla ? A čo on spravil to bolo nič ? Hh.
" Hovoríš mi to ako keby si nevedel ,,
" No predstav si že neviem ,,
" Teraz sa tu nerob, vieš dosť dobre prečo, a za prvé neušla som, odišla som lebo som musela ,,
" Óóha tak ona musela ,,
" Predstav si že áno, musela ,,
Začínal byť naštvaný ale aj nervózny zároveň.
" No tak my už pôjdeme, necháme vás samých ,, povedal Billy, na čo sa postavil aj s Abby a odišli.
" Povec mi už pravdu do pekla ! Za akým debilom si ušla ? ,,
" Prepáč ale ja nie som typ  človeka ktorý by išiel len tak a hlavne nie pre niekoho ,,
" Tak aký si mala dôvod ,,
" Dôvodom si bol ty ,, už sa mi do očí hrnuli slzy ako sme po sebe začali vrieskať.
Postavila som sa na odchod, chcela som čím skôr odísť z jeho blízkosti, a keď už boli dvere na dosah tam sa schmatol a pritlačil pri stenu.
" Vieš dobre že to kvôli mne nebolo ,,
" A ty vieš dobre, že to bolo kvôli tebe, dôvodom si bol ty, nik iný, ja ti neklamem a ty to vieš dobre ,,
" Kvôli mne asi ťažko, odišla si odo mňa, opustila ma, ušla odo mňa ,,
" Musela som, zabil si vo mne lásku k tebe ,,
" Vieš že ti vôbec nerozumiem ? ,,
" To ma už netrápi ,, odpovedala som drzo.
Pustil mi ruku ktorú silno tlačil a druhú si nechal pri mojom páse, pohľadil ma na tvári.
" ešte stále ma páli každý dotyk ktorý ti venujem, nič sa nezmenilo, každý dotyk, každé slovo, všetko si pamätám ,,
" No ja som zabudla, lebo som chcela zabudnúť ,, z očí mi vyšla slza, sotila som ho od seba a rýchlo išla do izby.