Klamstvom Rozdelení ✔️ ( PREBIEHA OPRAVA 🔧 )

24 - Nemocnica

Klaus
..............

Bola tam už príliš dlho, mal som pocit ako by to bola večnosť. S jej otcom sme sa dohadovali o obchode, mali sme podpísať zmluvu o spolu práci s ktorou som pravdaže súhlasil, možno by mi konečne dovolil vídať sa s jeho dcérou a možno nie, ako ho dobre poznám, by som povedal že ani obchod, ani dohoda by jeho názor o mne a jeho dcére nezmenil.
Napokon som sa rozhodol prvý za ozvať.
,, Už je tam až príliš dlho, skočím ju skontrolovať "
uprel som pohľad na jej otca ktorý tu sedel a díval sa na mňa, vyvolával vo mne pocit neistoty, nevedel som mu z tváre vyčítať nič, jeho výraz bol neutrálný.
Len mi kývol na znak nech idem, neváhal som, vstal som zo stoličky a rázním krokom smeroval k dámskím toaletám. No dvere boli zamknuté, irónia, na verejných toaletách zamknuté dvere ? Na nič som nemohol čakať, pocit nebezpečenstva vo mne narástol ale hlavne pocit že sa jej niečo stalo. Celý svoj hnev som vložil na vykopnutie dverí. Dvere ako keby explodovali od môjho vykopnutia, pootvorili sa a ja som vkĺzol dnu. Carol ležala na zemi omámená a pri nej sa skláňala ryšavo vlasá ženská. Asi som ju zaskočil, ani sa nepohla, razom si prezerala miestnosť a vtedy spravila prudký pohyb, postavila sa a bez zaváhania sa rozbehla smerom k oknu, ona z neho normálne vyskočila. Nemal som čas sa za ňou rozbehnúť, prvoradá bola pre mňa Carol. Kľakol som si k nej a skontroloval pulz. Našťastie ho mala. Zdvihol som ju na ruky a odniesol z toalety, pohľady všetkých v reštaurácií mi neunikli, dívali sa priamo na nás ako keby ti bola ich vec čo sa jej stalo. Zastavil som až pri Billovi a pri pánovi Mortagovi.
,, Čo sa stalo ? " Opýtal sa jej otec a zdvihol sa zo stoličky ako keby ho obliali horúcou vodou.
,, Napadli ju, zoberiem ju do nemocnice, nech sa na ňu pozrú, pre každý prípad " oznámil som mu a bez dalších slov som sa otočil na odchod, s ňou na rukách.

,, Ale je to moja dcéra ! Nemá právo ju nikam odviezť ! " Počul som jeho hlas a aj to ako ho Billy upokojoval že to bude v poriadku.
Len som sa musel nad tým usmiať, ja nemám právo ? Je moja, moja, nikoho iného, tak je jasné že mám na ňu právo a to došlaka veľké.
Vyšli sme z budovy, prišli na parkovisko a dal ju dnu do svojho auta. Na zadnom sedadle ležala len tak, bez duše, bez náznaku že by len spala, bez toho aby sa čo i len na chvíľku prebrala. Stisol som ruky v päsť, ešte naposledy sa pozrel do zadného zrkadla v ktorom sa odrážala jej osoba. Naštartoval som a bez ďalších myšlienok dupol na plyn. V nemocnici som bol čo nevidieť, oznámil som sestričke čo sa stalo a ona vyhľadala lekára, dali ju na lôžko a previezli do izby. Ja som zatiaľ musel čakať na chodbe, kým ju vyšetria, bolo mi dusno ako keby ma niekto škrtil, ten pocit som nechcel zažívať, ale čo ak jej ide o život ? Čo ak jej tá ryšavka nijak ublížila ? Nemal som na to nervy, nechcel som myslieť na to, na kom si ich vybijem. Z vrecka na nohaviciach som si vybral mobil, potreboval som čosi zistiť.

,, Ahoj Ted, potrebujem aby si mi niečo zistil "

,, Jasné, čokoľvek, o čo ide Nick ? "

,, Poznáš reštauráciu Dibiter ? V Auparku, potreboval by som kamerové záznamy z dnešného dňa, a ešte aby si mi zistil niečo o jednej osobe ktorá bude na tej kamere "

,, Jasné Nick, vybavím to "

,, Potom sa zastavím a doriešime to "

Položil som v tom momente keď vyšiel doktor so sestričkou. Doktor pristúpil ku mne.

,, Ste príbuzný ? "

,, Som jej priateľ " odpovedal som bez zaváhania.

,, Tak dobre, ak ste jej priateľ, môžem vám povedať o jej zdravotnom stave, bude v poriadku, len si prisilno narazila hlavu, vyzerá to na to že ju niekto s niečim ťažkým udrel, necháme si ju tu tento deň, kým sa nepreberie nemôžeme usúdiť ako vážne to môže byť, no vyzerá to zatiaľ v poriadku "

Pozorne som počúval jeho každé slovo a na všetko prikivoval. Vo dverách na konci chodby som zbadal pána Mortaga s Billym. Musel som pretočiť očami, on mi proste neverí, ale prečo ? Veď nič som mu nespravil, dobre no môj otec ten je iný prípad, majú medzi sebou nezhody a nemusia sa moc, a ešte otec zabil Carol matku, čo ma dosť štve, otca neviem nikde zohnať odkedy odišiel aj s mojou matkou niekam zase mimo krajiny, na starobu si začali užívať, asi ich chytila druhá puberta.
Mortag sa išiel vypytovať lekárov ako je na tom jeho dcéra, ani v tomto ma nechcel počúvať, tváril sa ako kyslá uhorka keď sa vrátil a zistil že som mu vravel to isté čo lekár, nenapravitelný človek. Prišiel moment kedy nás lekár chcel už pustiť k nej do izby, no mohol ísť zatiaľ len jeden a práve v tomto momente som vycítil problém.
Do izby môže ísť len jeden z nás, chcel som ju vidieť ale zároveň som nechcel aby na mňa jej otec mal ešte viac nabrúsené zuby takže som mu ukázal gestom ruky aby išiel prvý.

,, Ďakujem chlapče, ale myslím si že by si mal byť pri nej ty, keď sa preberie "
Ako náhle dopovedal túto vetu, som sa cítil ako zhypnotizovaný, on chce aby som išiel dnu ja, a aby videla ako prvého mňa keď sa preberie ? Toto mi na neho nepasovalo, tu niečo smrdí.
No napriek pochybnostiam som mu poďakoval a vstúpil do jej izby.