When The Snow Fall...

Prvý deň...

Je skoro ráno. Asi tak pol siedmej ráno. Ja už som dávno hore. Bola som taká nervózna, že som nemohla zaspať. Veci som si dala do kufra a postavila sa ku ešte stálej spiacej Soph.

Ona je taký spáč. Kedy ja mám ráno, ona má noc. Teda ako kedy keďže ja niekedy stávam už o tretej ráno. A ona si potom zo mňa robí srandu že som mala svoje 'upírske' hodinky.

"Dávaj si pozor. A žiadne kaskadérske kúsky so zlomeninami nohy. A neprechladni... Poriadne sa obliekaj. Veľa jedz a pi. A hlavne poriadne spi." čistila mi pred cestou žalúdok mama.

Ako som tak na ňu kukala tak vážne o mňa mala strach. Objala som ju a do ucha som jej zašepkala, že všetko bude dobré a o dva týždne sa zasa vidíme. A dala jej pusu na líce. Prirodzene s jej strany sa to nezaobišlo bez sĺz.

Potom som pristúpila k bratovi a poriadne vyobjímala. Však sa dosť neuvidíme. Vlastne celé prázdniny.

"Uži si to." povedal jediné než ma pustil z medvedieho objatia. Usmial sa na mňa a ja ako mame tak aj jemu dala pusu na líce.

"Veď aj ty bezo mňa." povedala som mu a mrkla na neho načo sa on zasmial.

"Ideme." zakričal Sophiin otec. A tak som sa naposledy kukla na maminu a brata, zakývala im a vybrala sa do terenného džípu, ktorým ja, Soph, jej mama Karolína alias Kaja a jej otec Michal pôjdeme na lyže.

Aby som vám to upresnila ideme na Donovaly. Majú tam neskutočné zjazdovky a tiež perfektné skoky pre snowbordistov aj lyžiarov. Ale mojej mame to nehovorte.

Po troch hodinách

Už vidím náš dom. Ono to ani nie je dom, ale máme taký zvyk so Soph si s toho uťahovať. Jej otec má svojský štýl a naším kritikám sa nikdy nevyhne.

Po náročnej ceste Michal zaparkoval v podzemnej garaži kde má asi ešte tri autá. Autá nevhodné pre toto ročné obdobie. Lamborghini, Porsche Carrera a Audi TT. Nič pre zimu. A k nim sa teraz pridal džíp.

Všetky tašky sme museli po schodoch vyvláčiť hore a išli sme na nákupy. Obchod bol blízko asi nejaké dva kilometre a nákup nám bude trvať cca 3 hodky..... To stihneme.

"Takže slečny a dáma, každá si zoberie vozík a ide nakupovať či chce. Limit 75€ na osobu." povedal a my so Soph sme si zobrali vozík, potom peniaze a so zlovestným až víťazným úškrnom sa pobrali do obchodu.

Do svojho košíka som hádzala všetko čo som mala rada... Marshmallow, Skitless, Oreo :3 ....

Po ďalších troch hodinách ( prepáčte, ale vážne ma nenapadli ako opísať tri hodiny v obchode :D )

Sme doma. Akurát vykladáme nákupy a so Soph sa hráme na pomocníčky. No teda skôr hráme hádzanú so sladkosti. Ja jej hodím balíček Orea ( :3 ) a ona ho hodí do šuflíka so sladkosťami.

A pýtate sa koľko sme minuli? Radšej sa nepýtajte.... Mama Kaja išli cez rozpočet a tak isto aj Soph....  prepočítali sa asi o 20€ každá. Len ja som pekne zmestila do rozpočtu so svojimi 74€ a nejakými drobnými. Som čarovná....

Keď sme hádzanú dohrali, tak sme v diaľke zazreli ratraky (p.a. keby niekto nevedel to sú tie stroje na úpravu svahou) a my sme šaleli ako malé. Náš dom je na kopci, pred ktorou je jedna cesta dolu svahom. Kúsok dole svahom máme prvý vlek, kde pôjdeme zajtra so Soph na skušobnú jazdu.

Po chutnej večeri sa každý odoberie do svojej izby. Chodievam sem s nimi každý rok a tak mi tu už rovno zariadili izbu. Je zladená do fialovo šedej.

Mám tam stôl, na ktorom teraz mám svoj notebook a lampičku. Posteľ mám fialovej farby a nachádza sa na opačnej strane ako okno. Pri okne mám knižnicu a skriňu s vecami. Pod oknom mám pohovku, na ktorej si čítam alebo cez leto hľadím von oknom.

Teraz si zoberiem pyžamo a idem do kupeľky kde sa prezlečiem, umyjem a idem spať. Už sa teším na zajtrajšok!

Ďakujem za trpezlivosť všetkých. Enjoy! :)