YOU ARE READING

When The Snow Fall...

Romance

Lyžovanie? V poho.. Snowboard? Áno! Lezenie po skalách? A prečo nie? Skate? Môže byť.. Skákanie z lietadla? Chcem! Vzťah na diaľku? Som za!... počkať čo?!? Motto na prežitie: Nič nie je nemožné!! Adrenalín som ja! #65 in Romance ❤❤❤❤ Ďakujem (27.1...

#adrenalin #cezprázdniny #chalan #dievčaxchalan #donovaly #hokej #hokeygroup #korčuľovanie #letnásezóna #leto #lyžovanie #láska #priatelstvo #romance #snowboardovanie #winter #zimnásúťaž

Summer edition 2

1K 65 5

by Girl_wh_wants_travel

by Girl_wh_wants_travel

Prvý týždeň.

Vlastne sa neudialo nič zvláštne. Išli sme na východ Slovenska, kde sme obzreli väčšinu miestnych pamiatok.

Spávali sme buď v stanoch poprípadne v nejakých hoteloch.

Všetci sme si to veľmi užívali a nevyhli sme sa ani nočným opekačkám.

V mysli mi utkvel hlavne jeden večer.

Spoločne sedíme pri vatre a Tomáš má v rukách svoju gitaru.

Áno, každý vie čo bude následovať. Ide sa spievať. Len jedna vec je, že tu nie sme sami. Je tu ešte ďalších päť rodín s deťmi. No teda tie deti nemajú menej ako 12 rokov.

Takže deti ako deti.

Po pár 'hitovkách' príde niečo čo ma prekvapí.

"Lily zaspievaj nám niečo." Šťuchne ma do pleca Soph.

"Áno." Pridá sa k nej nadšene Tomáš. Vlastne oni sú jediný, ktorý vedia o mojej menšej záľube. Spev. A za toto ich zabijem.

Prirodzene som sa z toho vykrúcala a vzdala som sa až, keď zazneli prvé tóny skladby z bratovej gitary.

~Who knows how long
I've been awake now?
The shadows on my wall don't sleep
They keep calling me
Beckoning...
Who knows what's right?
The lines keep getting thinner
My age has never made me wise
But I keep pushing on and on and on and on

There's nothing left to say now
There's nothing left to say now
I'm giving up, giving up, hey hey, giving up now
Giving up, giving up, hey hey, giving up now
There's nothing left to say now
There's nothing left to say now
I'm giving up, giving up, hey hey, giving up now
Giving up, giving up, hey hey, giving up now.

Tu mi začnú slzy pomaly stekať po líciach. Až neskutočne mi to pripomína zimu tohoto roka. Bola som vysoko, ale padám a padám.

Below my soul
I feel an engine
Collapsing as it sees the pain
If I could only shut it out
I've come too far
To see the end now
Even if my way is wrong
I keep pushing on and on and on and on

I keep falling, I keep falling down
I keep falling, I keep falling down
Hey
I keep falling, I keep falling down
I keep falling, I keep falling down
If you could only save me
I'm drowning in the waters of my soul

Spolu s bratom dokončíme text piesne a moje slzy už nejdú zastaviť. Ja nechcem, nebudem plakať pred ostatným.

V ten večer som utiekla do blízkeho lesa a vrátila som sa až nad ránom. Celú noc som premýšľala len nad jednou vecou... nie... osobou.

Druhý týždeň.

Cez druhý týždeň sme navštívili juh Slovenska. Bratislava a Podunajská nížina. Ako správny turisti sme navštívili bratislavský hrad, ale nech si nemyslíte, že sme boli iba v okolí pamiatok.

Tiež sme pobehali centrum hlavného mesta a boli sa kúpiť v neďalekej Podhajskej.

Tu tiež jedna spomienka predbehla ostatné.

Tentoraz sme zavítali na kúpele v Podhajskej. Vzhľadom na to, že už je leto tak bola otvorená aj vonkajšia časť areálu.

Rodičia boli vnútri zatiaľ čo mi sme blbli vonku.

Mne sa do vody moc nechcelo a preto som si ľahla na neďaleké lehátka.

No môj drahý braček si asi povedal, že nie jej sa určite chce ísť do bazéna, len sa predstiera.

Preto prišiel ku mne a zobral ma na ruky alá štýl princezná. Ja som zakvílila a omotala si ruky okolo jeho krku ako pri Borisovi.

A vtedy som stuhla, čo pocítil aj Tomáš. Stále ma držal v náručí, len si so mnou sadol naspäť.

"Čo je, Lilynka moja?" Zašepkal mi do ucha a tuhšie ma objal okolo pása. V tom čase si k nám posadali aj Soph a Tomášova priateľka Táňa (P.a. sorry ľudia, ale zabudla som či som jej už nejaké meno určovala... a ak hej... tak som ju premenovala na Tatianu :D ).

"Chýba mi." Zašepkala som mu do hrude a slza mi stiekla dole lícom.

Tretí týždeň.

Západ Slovenska.

To sú klasické pamiatky ako trenčiansky hrad, Beckov.

Neprekvapí ma ani trošku, keď ideme do Trenčianských teplíc. Tretí týždeň ma každý stráži.

Niekto je vždycky so mnou. Jasné, že mi to lezie na nervy, ale na druhej strane som tak neskutočne rada, že ma nenechávajú spadnúť do mojich nie až tak príjemných myšlienok.

Dňom čo dňom sú všetci aj nervóznejší. Nechápem prečo, ale tuším, že to má niečo s tým druhým prádzninovým mesiacom.

Začínam sa aj celkom báť, čo vymysleli.

Keď v nedeľu večer opúšťame hotel v Žiline neprekvapilo ma, že mierime na sever Slovenska - Poprad. Len dúfam, že neplánujú to načo myslím. Prosím....

Štvrtý týždeň.

Môžem si vydýchnuť. Nemysleli na to načo ja. Túlame sa po Tatrách, turistických chodníčkoch a jaskyniach.

Príroda v Tatrách je vážne nádherná a za každý výhľad, ktorý uvidím z vrchu vrchu (P.a. Wut? O_o) vidíme, som vďačná všetkým na okolo.

Pohľad je dych vyrážajúci a moje adrenalínové ja sa zasa prebúdza zo spánku. Hlavne vtedy, keď nám so Soph zaplatia horolezectvo, lenže Soph utečie ako srab lebo sa bojí výšok.

No ja si poleziem po skalách a v jednu chvíľu, keď sa asi päť minút držím na jednom mieste a pozriem sa dole pod seba na tú úžasnú výšku, nezačne mi byť blbo ako väčšine ľudí.

Ja sa začnem vyškierať a nakoniec to vypukne v smiech. Zakývam tým dole oni mi odkývajú. Ja zakričím z plného hrdla a kochám sa výhľadom.

Potom doleziem dole, kde poriadne obíjmem maminu a zašepkám jej do ucha: "Žila som. Cítila som to."

V nedeľu večer sa opäť presúvame. Ja som však strašne unavená a preto po pár minútach jazdy zaspím.

Prvý mesiac skončil. Čo majú naplánové teraz?

*******************

Zobúdzam sa až v izbe. Pre mňa až moc známa izba. Zobudila som sa v mojej izbe na Donovaloch.

Drahý čitatelia...

Pre tých, ktorý majú ešte môj príbeh v knižnici a nezanevreli na mňa...

S príbehom pokračujem :) a teraz ho dotiahnem až do konca...

Časť bude 1x do týždňa... cez víkend :)

Enjoy! :)