When The Snow Fall...

Začína sa nová sezóna!

/Pohľad 3. osoby/

Po tom ako Lily Brown s lícami zamáčanými od sĺz, ale s pokojom v srdci nastupovala do auta, sa zmenila síce jedna, ale veľmi dôležitá.

Lilyin pohľad na svet. Všetko začala byť jasnejšie a ani to najhoršie ju už nemohlo zraziť na kolená, lebo okolo seba má ľudí, ktorý ju podporia.

No, nie je to úžasné?

Lenže všetko svetlé má aj svoje tmavé kúty. A práve tieto kúty sa začali rozširovať novou zimnou sezónou.

Ako aj minulý rok aj tento rok sa Lily so Soph a jej rodičmi vybrali na Donovaly. No tentokrát išli cez Vianočné prázdniny.

Obidve boli sklamané, keď bolo málo snehu no ani to ich neodradilo od hromadnej lyžovačky/snowboardovačky.

Celý hokejový tím+Lily+Soph+frajerky hokejistov si užili svoj deň. Neboli by to exoti aby nezakončili svoj deň tým, že zguľujú všetky baby.

/Lilyin pohľad/

/27.12.2015/

Prichádzame na Donovaly. Opäť po ďalšiom polroku odlúčenia od Borisa sa konečne uvidíme.

Jasné, že sme sa stretávali po víkendoch a volávali si každú možnú chvíľu, ale stále tam bolo niečo, čo prerušilo tú chvíľu. Našu chvíľku.

Vystupujeme z auta a odomkneme dom. Nič sa nezmenilo a po nahodení poistok a vody, dom vyzerá a vlastne aj je obývateľný.

Rýchlo si veci napracem do skrine a vážne dúfam, že ma teraz nezbadá moja mama. To by bolo hundrania.

Lyže a sbowboard mi odpočívajú pri Sophiných lyžiach. Tento rok si dáva pauzu so snowboardom aj keď si myslím, že už ju na snowboard bikdy neprehovorím.

Prezlečiem sa do niečoho teplejšieho a idem dole.

Spoločne so Soph vyjdeme z domu s hlasným pozdravom a korčuľami cez plece. Cestou na štadión klebetíme čo sa tu zmenilo a čo nie.

"Lily! Soph!" Začnú kričať chalani hneď ako prídeme na štadión. Búchajú hokejkami o ľad čo ako nám vysvetlili sú nadšené ovácie na štýl hokejistov.

Pri mantenely na nás už čaká Boris a Will zatiaľ čo tréner to balí.

"Chalani!" Zakričí posledný krát.

"Koncom týždne hráme prvý zápas v sezóne. Sústreďte sa." Povie smerom k nám dvom. My obranne zdvihne ruky hore a následne sa rozosmejeme.

"Ospravedlňujeme sa." Povieme a nevinne sa usmeje na trénera. On oba mávne rukou a zasmeje sa.

Na ľad sa dostavíme o pár sekúnd na to. Objímeme svoje polovičky a začneme sa korčuľovať.

Nakoniec prídu aj ostatné baby a jediný Lukáš korčuľuje sám. Príde mi ho ľúto a preto Borisovi naznačím nech ideme k nemu. Pousmeje sa na mňa a ide k nemu. Mňa samozrejme vlečie za sebou.

"Ahoj Lukey." Usmejem sa na neho.

"Ideš s nami?"

Nečakám jeho odpoveď a schmatnem ho za ruku. Na nejaké rozpaky ani nepomyslím a proste korčuľujem ďalej.

"Čo je?" Spýtam sa tých dvoch exotov, keď na mňa tak divne hľadia.

"Mám začať žiarliť?" Zdvihne jedno obočie Boris.

Ja sa začnem smiať až sa skoro zdrbkám na ľad, čo si všimnú aj ostatný.

"Prepáč, že sa pýtam, ale prečo preboha?" Slzy mi tečú po lícach.