When The Snow Fall...

Zoey a minulosť ťa vždy dobehne!

/Lukášov pohľad/

Už je to vyše pol roka čo som sa sem s rodinou presťahoval.

Ak mám pravdu povedať dlho som im vyčítal prečo ma do takého zapadákova zapratali.

V Zvolene som mal kamarátov, hokej a moju lásku. Moju úžasnú Zoey a síce ona o tom nevedela, bol som/som/budem do nej blázon.

Lenže teraz. Prišiel som sem a hneď sa aj prihlásil na hokej. Získal som tým nových kamarátov a musím povedať, že nič lepšie som spraviť nemohol.

Lily a Boris sú vážne blázni. A to si pripomínam stále odvtedy čo som ich stretol prvý krát. Najskôr Borisa.

/Flashback 1 alias Boris/

Je 26.6 keď sa konečne vydám na štadión. V 40 stupňoch sa smažím a škvarím dúfajúc, že ma prijali.

Otvorím dvere a teplota štadióna sa o pár stupňov znižuje načo si úľavne vydýchnem.

Hneď ako vstúpim sa však musím vyhnúť letiacemu sa puku. Vyplašene sa pokrčím a vypúlim oči na smer odkiaľ letel puk. Počul som dupot nôh/korčúl, keď som zbadal asi 10 chalanov.

"Si v poriadku, kámo?" Podal mi ruku a pomohol mi zdvihnúť sa zo zeme blondiak.
"Hej." Zamrmlem a obzriem sa okolo seba. Zdvihnem puk a hodím ho tomu blondiakovi.

"Tvoj?" Spýtam sa s uškrnom.

"Je mi to ľúto. Do konca leta to musím zvládnuť. Mám v pláne poraziť jednu veľmi tvrdohlavú ženskú." Uškrnul sa.

"Som Boris." Predstavil sa a podal mi ruku, ktorou som priateľsky potriasol.

/End Flashback 1/

/Flashback 2 alias Lily/

Ako víchrica sa pohne z miesta a jej facku schytá Boris.

Tá ženská má silu!

Ako tehotnej sa jej nálada zmení a už jej slzy tečú dole po lícach. Boris si ju pritiahne do náručia a zakryje v objatí.

"To máš za to, že si sa neozval a prepáč. A inač Ahojte, hokejisti." Ozve sa tá hnedovlasá baba.

"Prepáč, že som sa neozval a zaslúžil som si to a inač Ahoj, korčuliarka." Pobozká ju Boris do vlasov a je na ňom vidieť, že je mu veľmi blízka. Rozmýšľam či je to kvôli tejto babe, kvôli ktorej si Boris cvičil strely.

"Ahoj, Lily." Zamrmlali chalani a vypliešťali oči na jej rýchlosť. A hlavne ja.

"Lukáš, dovoľ mi predstaviť ti veľmi temperamentnú a výbušnú no o to viac pôvabnejšiu korčuliarku Lily. Lily... toto je náš nový prírastok Lukáš." Ujme sa predstavovania Will.

/End Flashback 2 alias Lily/

A preto sa o to viac bojím čo Lily vyvedie.

To mi je hneď aj jasné, keď do pizzerky vchádzajú namiesto dvoch osôb, tri. V prstoch mi brní, dych sa mi zrýchli a kolená roztrasú, keď uvidím Zoey.

Ešte stále som neschopný slova lenže Zoey si to svojou pôvabnou chôdzou dokráča až ku našemu stolu.

"Chalani, chcem vám predstaviť moju dobrú kamarátku Zoey. Zoey, toto sú tí najväčší retardi pod slnkom, ktorý mi prirástli ku srdcu. Aj keď myslím, že s Lukášom sa už poznáte." Zaškerila sa Lily. Ja. Ju. Zabijem.

"Náš Lukáš sa pozná s touto pôvabnou dámou?" Ujme sa slova Will. Aj. Jeho. Zabijem.

"Takže pôvabná? Hmmm?" Zatiahla Sára a povytiahla obočie s hraným urazeným podtónom. Tí dvaja sa škadlia. Furt a všade.

"Ale lásko, ty si moja jediná." Pritúlil si ju ku sebe a dal jej bozk na líce.

"No len aby." Povedala s úškrnom.

"Viem úžasne lámať kosti. Moje služby sú k dispozícii." Zamrmlala Lily s pohľadom upreným na Willa a pravé obočie nadvihnuté. Will zdvihol ruky ako že sa vzdáva a trojica si prisadla ku stolu.

"A odpoveď na tvoju otázku je, že s Lukáškom sme boli... kamaráti." Neisto odpovedala Zoey a švihla pohľadom na mňa. Ja som svoj pohľad z nej ešte nestiahol.

Za tých pár mesiacov sa zmenila. Síce nepatrne, ale vzdhľadom na to, že pred polrokom som ju každý deň stretával tie zmeny som si všimol.

Mala o asi 2 cm dlhšie vlasy. Teraz sú viac vlnitejšie a hustejšie. Kruhy pod očami sa  mierne zváčšili, ale nie o moc. Jej strieborná linka, ktorú mala na viečkach nosila ešte stále.

Bola nádherná. Stále to bola moja Zoey.

/Lilyin pohľad/

"Tak Zoey, povedz nám, odkiaľ sa poznáš so Lily a odkiaľ s Lukášom?" Vrátili sa naspäť k tématu. A tak sa začala debata o tom ako Zoey a Lukáš spolu v detstve trávili veľa času a nakoniec sa Lukáš odsťahoval.

"...No a tak sme potvrdili Newtonov gravitačný zákon a Lukey mal dva mesiace zlomenú ruku." Dokončila rozprávanie Zoey ako Lukáš spadol zo stromu.

"A Lily?" Prečo? Nechcem aby sa v tom šprtali.

"Vedeli ste o tom, že Lily nie tak úplne od detstva bývala tam kde býva teraz?" Spýtala sa rečnícky Zoey a hneď aj pokračovala: "To však nie je téma, ktorú by sme mali preberať teraz. A hlavne je to Lilyina vec." Smutne sa na mňa pousmiala a ja som iba pokrútila hlavou.

Zdvihla som sa z miesta a so sklonenou hlavou vyšla z pizzerky. Mala som chuť kričať, plakať, smiať sa, proste všetko a nič.

"Korčuliarka moja?" Zašeptal tichý hlas v tme a ja bez toho aby som zdvihla hlavu len som sa otočila a vpadla do náručia jemu. Práve jemu, ktorý ma tak zmenil.

"Čo sa stalo?"

"Nič. Všetko je v pohode."

"Všetko možno, ale ty nie." Šepkali sme potichu a on ma jemne hladil po chrbte.

"Zoberiem ťa domov?" Ja som jemne prikývla a pomalým krokom sme sa vydali ku mne domov.

"Zostaň tu so mnou. Prosím." Ešte stále sme šepkali. Po sprche sme zaľahli do postele a tam sme ešte klebetili o veciach.

"A kedy vlastne odchádzate?"

"Neviem." Pravdivo som odvetila.

"Asi pár dní pred začiatkom školy." Iba prikývol a tuhšie si ma privinul na hruď.

"Proti komu hráte ten zápas?"

"Proti Ružomberku. Že vraj chalani odtiaľ sú tvrdí súperi."

"Lenže moji hokejisti sú lepší. Tí najlepší."

"Takže tvoji?" So značným pobavením v hlase zamrmlal Boris.

"Určite." Sebavedomo som poznamenala.

"Čo chceš zajtra robiť?" Pobozkal ma na líce a pokračoval smerom na pery, ktoré nezabudol pobozkať.

"Chcem trénovať s vami. A samozrejme nakopať vám prdel." Odpovedala som keď som mohla hovoriť a vyplazila mu jazyk. Posledné čo som počula bol ten najkrajší zvuk. Jeho smiech.

Takže nová časť :)

Aké boli polročné vysvedčenie? :D pochváľte sa... :D

A čo myslíte čo skrýva Lilyina minulosť? A ako s tým všetkým súvisí Zoey? :D

Enjoy! :)